SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Má náš vesmír svoj okraj? Ak áno, kde sa potom nachádza?

Dokážme sa niekedy dostať na hranicu nášho vesmíru?

Otázka, ktorá napadne nielen bežného človeka, ale potrápi aj skúseného astronóma: Má vesmír svoj okraj?

Najjednoduchšou odpoveďou a v tomto prípade asi najpresnejšou je prosté – nevieme, píše portál Science Focus. Nie je to však také jednoduché a existujú rôzne teórie, ktoré tvrdia buď jedno, alebo druhé. Ak chápeme vesmír ako všetko, čo existuje mimo našej planéty, môže sa zdať že obrovský priestor naozaj nemá konca.

Zmiasť môže aj fakt, že sa náš vesmír neustále rozpína. O expanzii vesmíru sa začalo rozprávať okolo roku 1915, v strede prvej svetovej vojny. V tom čase zostavil najslávnejší vedec sveta, Albert Einstein teóriu o gravitácii, ktorá prekonala Newtona. O rok na to aplikoval svoju teóriu na celý vesmír. Zaujímavosťou je, že z Einsteinových teórií logicky vyplývalo, že vesmír musí byť v pohybe (pozn. redakcie: Buď sa musí rozpínať, alebo sťahovať), no to si Einstein nevšimol. Na to prišli až ďalší vedci, ktorí študovali jeho teórie.

V roku 1929 zistil americký astronóm, Edwin Hubble, že sa galaxie od seba vzďaľujú, ako šrapnely, ktoré ostali po obrovskej explózii – veľkom tresku. To je teória o expanzii vesmíru. Lenže ak sa náš vesmír zväčšuje, kam potom rastie?

Hranica kozmu

Einsteinove teórie dokázali s ľahkosťou popísať vesmír, ktorý pokračuje donekonečna, alebo vesmír, ktorý sa zaobľuje sám do seba, ako povrch lopty. V oboch prípadoch ide o vesmír, ktorý nemá okraj. Lenže ak bol veľký tresk momentom, kedy vznikol vesmír, v tom prípade niečo nesedí. V okamihu po veľkom tresku sa vesmír začal rozpínať a rozpína sa už 13.8-miliárd rokov. Ak sa nad tým zamyslíme, logicky vychádza, že nejaký okraj mať musí.

Vesmír vznikol pred 13.8 miliardami rokov a my môžeme pozorovať len tie galaxie, ktorých svetlo ku nám cestovalo menej času. To sa nazýva pozorovateľný vesmír a ide o pomyselnú guľu, v ktorej strede sa nachádza Zem. Zaujímavosťou je, že pozorovateľný vesmír má v priemere 92-miliárd svetelných rokov, pretože prvé stotiny po veľkom tresku sa vesmír rozpínal rýchlejšie, než svetlo.

Pozorovateľný vesmír môže byť v tomto prípade akýmsi kozmickým horizontom, rovnako ako horizont na mori. Vieme, že za ním sa nachádza viac vody a rovnako vieme, že za pozorovateľným vesmírom sa nachádza viac vesmíru.

Za touto hranicou sa nachádza ďalšie kvantum galaxií, no ich svetlo ešte nemalo dostatok času, aby sa ku nám dostalo. Pozorovateľný vesmír je hranicou, za ktorú nedokážeme vidieť, preto je záhadou, čo sa za ním môže ukrývať. Astronómovia nepredpokladajú nič výnímočné, no bez toho, aby za túto hranicu nakukli nemôžu tvoriť žiadne závery.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close