Lov temnej hmoty sa blíži ku koncu: Je to buď teraz, alebo nikdy!
Vedci priznávajú, že prístroje, pátrajúce po temnej hmote, sa už blížia k svojim limitom.
Hlboko v podzemných laboratóriách sa vedci pokúšajú prísť na jednu z najväčších záhad modernej vedy – Čo je to temná hmota? Píše o tom portál The Guardian.
Tieto laboratória sa nachádzajú v Spojených štátoch a Taliansku. Vedci pripravili obrovské nádrže tekutého xenónu, ktoré sú obopnuté mimoriadne citlivými detektormi. Ak budú mať šťastie, mohli by konečne nájsť odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok vedy – Čo je temná hmota?
Ak sa im nepodarí nájsť odpoveď ani teraz, ďalšia šanca podľa ich slov nebude. Súčasná generácia detektorov sa už blíži k svojmu absolútnemu limitu a ak sa nepodarí rozlúsknuť túto záhadu, je možné, že budú musieť prehodnotiť to, čo o vesmíre vieme.
Nikto totiž nemá tušenie, čo je temná hmota, no tvorí približne 85% hmoty celého vesmíru. Pre nás je prakticky neviditeľná, pretože nereaguje s normálnou viditeľnou hmotou, a ani so svetlom. Jediný dôkaz o jej existencii je jej gravitačná sila, ktorá ovplyvňuje objekty okolo nej. Vedci už celé roky pátrajú po vysvetlení, no nenašli nič, ani napriek tomu, že budovali stále lepšie a lepšie detektory.
„Približujeme sa k limitom našich zariadení a ak sa nám nepodarí nájsť odpoveď na otázku temnej hmoty, potom budeme musieť prijať fakt, že naše chápanie vesmíru môže byť úplne nesprávne,“ vyjadril sa profesor fyziky, Chamkaur Ghag, z University College London.
Záhadná temná hmota
Pátranie po temnej hmote sa začalo už v minulom storočí. Astronómovia si všimli, že galaxie rotujú rýchlejšie, než by mali. Bližšie pozorovania odhalili, že ich hmotnosť musí byť 10-násobne vyššia, než ukazuje viditeľná hmota, inak by sa galaxie rozpadli.
Neprehliadnite
Túto neviditeľnú látku nazvali temná hmota a spočiatku sa predpokladalo, že ide o hviezdy, príliš malé na to, aby sme ich dokázali pozorovať. Nová generácia teleskopov ale túto teóriu úplne vylúčila. Z kozmického hľadiska prešli do toho mikroskopického. Vedúcou teóriou sa stala teória o hypotetických časticiach, ktoré sa nazývajú wimps (pozn. redakcie: Weakly Interacting Massive Particles).
Častica wimp nemá presnú definíciu, no predpokladá sa, že ak existuje, mohla by byť novou elementárnou časticou, ktorá reaguje prostredníctvom gravitácie. Je časticou, ktorá by mohla tvoriť temnú hmotu, no do dnes sa nevie, či takáto častica vôbec existuje. Vedci sa túto časticu pokúšali odhaliť celých dvadsať rokov.
Dnes sa blíži bod zlomu. Vedci sa spoliehajú na dva, doteraz najvýkonnejšie detektory, aké boli človekom postavené. Myšlienkou pokusu je, že častica wimp zasiahne jadro atómu xenónu a záblesk, ktorý vznikne, bude odhalený detektormi. Vzniknutý záblesk by bol dôkazom, že tieto častice existujú.
Vedci sú ale zmierený aj s možnosťou, že pokus nevyjde a temná hmota ostane záhadou. V takom prípade budú mať ešte jednu, poslednú šancu. Tou je vytvorenie obrovského detektoru, ktorý by obsahoval desiatky ton xenónu.
Ak sa nepodarí ani tento pokus, konečná. Ak by sa vedci pokúsili zostrojiť ešte citlivejšie prístroje, tie by začali zachytávať signál ďalšej častice, neutrína. Lov temnej hmoty by sa musel začať uberať iným smerom. Vedci priznávajú, že pátranie po častici wimp môže byť ako „hľadanie kľúčov pod pouličnou lampou.“ Priznávajú že temná hmota nemusí hrať podľa našich pravidiel a môže byť oveľa zvláštnejšia, než si vieme predstaviť.
Komentáre