SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Kozmické žiarenie je vo väčšine prípadov neškodné, no vie aj ublížiť: Čo o ňom vlastne vieme?

Kozmické žiarenie bolo objavené pred viac ako sto rokmi, no ani dnes nie je úplne vysvetlené.

Kozmické žiarenie. Ak sa zaujímate o astronómiu, s týmto pojmom ste sa už určite stretli. Kozmické žiarenie je všade okolo nás, pohybuje sa rýchlosťou svetla a je tak malé, že ho vôbec nevnímame. Neznamená to však, že nemôže byť nebezpečné.

Kozmické žiarenie sa skladá prevažne z protónov, no môže sa skladať aj z jadier ťažších prvkov. Objavené bolo na počiatku 20. storočia a spočiatku vedci verili tomu, že ide o určitú formu radiácie, z čoho odvodili aj názov. Keď zistili, že to tak úplne nie je pravda, už bolo príliš neskoro na to, aby menili názov, vysvetľuje portál Universe Today.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Kozmické žiarenie bolo objavené v roku 1912, no až po viac ako sto rokoch sa začínalo postupne prichádzať na to, čo toto žiarenie spôsobuje. V roku 2017 sa objavia prelomovú štúdia v tejto oblasti. Autori konštatovali, že existuje rozdiel v tom, ako často ku nám kozmické žiarenie príde na základe toho, kde sa pozrieme. Hoci nám štúdia nepovedala viac o tom, ako môže kozmické žiarenie vznikať, išlo o výrazný krok dopredu.

Lenže čo je to kozmické žiarenie a ako vzniká? Vytvára ho aj naše Slnko, no v tomto prípade ide o slabú formu žiarenia. Silnejšie kozmické žiarenie ku nám prichádza spoza hraníc našej sústavy alebo galaxie. Predpokladá sa, že zdrojmi silného kozmického žiarenia sú explózie supernov, mladé hviezdy, alebo akrečné disky čiernych dier. Vytvára ich každá vysokoenergetická udalosť, no pôvod tých najsilnejších ostáva záhadou. Najsilnejšie kozmické žiarenie sa dokáže šíriť vesmírom viac ako 99.9% rýchlosti svetla.

Čo sa stane, keď kozmické žiarenie zasiahne Zem?

Aj naša planéta sa môže dostať do cesty kozmickému žiareniu. V slabších prípadoch sa žiarenie odrazí od nášho magnetického poľa. V prípade silnejšieho kozmického žiarenia sa môže žiarenie dostať cez našu magnetosféru, no vo väčšine prípadov narazí na niečo v našej atmosfére. Táto kolízia vyvolá reťazovú reakciu, počas ktorej na povrch planéty „pršia“ nové častice.

Priame žiarenie, alebo nepriame častice nás zasiahnu každých pár sekúnd. Hoci väčšina prípadov nespôsobuje škody, občas sa môže stať, že kozmické žiarenie poškodí našu DNA. V tomto prípade môžu nastať prípady rakoviny, no v porovnaní s celkovým výskytom rakoviny na Zemi je len malé percento spôsobené kozmickými lúčmi.

Dnes vieme, že sa kozmické žiarenie skladá z „úlomkov“ atómu. Tvoria ho protóny, elektróny, alebo jadrá atómu, vysvetľuje portál Space. Kým sa dostanú k našej planéte, je takmer nemožné presne určiť, odkiaľ ku nám prišli. Toto žiarenie môže vznikať mimo našej sústavy, či galaxie a za ten čas, kým sa k Zemi dostane, prešlo cez množstvo magnetických polí, ktoré upravili jeho trajektóriu. V roku 2016 sa však americkej NASA podarilo zistiť, že väčšina kozmického žiarenia ku nám prichádza z neďalekých hviezdokôp, kde sa nachádzajú masívne hviezdy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close