SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Koľko informácií sa ukrýva v celom pozorovateľnom vesmíre? Vedci prišli s číslom, z ktorého sa zatočí hlava

Ak by náš vesmír fungoval v obrovskom superpočítači, akú by mal veľkosť?

Všetko, čo vo vesmíre existuje, každá hviezda, planéta, mesiac, alebo aj zrnko piesku považujú vedci za nejakú formu informácie. Niektorí dokonca veria, že informácia je tak dôležitá, že by sa mala radiť k základným skupenstvám, ktoré poznáme (pozn. redakcie: Plynné, pevné, kvapalné a plazma).

Ak je teda všetko, čo poznáme, tvorené z informácie, portál Interesting Engineering teoretizuje o tom, že by sme vesmír mohli definovať aj ako obrovský počítač. Samozrejme, objavili sa teórie o tom, že náš vesmír môže byť simuláciou, no tieto teórie sa venujú trochu inej problematike.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

S počítačovou analógiou sa nesie nedávna štúdia, ktorá sa pýtala, či vieme určiť, aké množstvo informácií sa vo vesmíre nachádza. Svoju prácu tím z University of Portsmouth postavil na nasledujúcom princípe:
„Informácia je fyzická, informácia je registrovaná fyzickými systémami a všetky fyzické systémy dokážu registrovať informáciu,“ píšu vedci vo svojej práci.

Čo sa týka samotnej definície informácie, tá ostáva pre vedcov záhadou. Niektorí tvrdia, že môže ísť o piate skupenstvo hmoty, alebo dokonca o temnú hmotu, záhadnú látku, ktorá ostáva pre vedcov neviditeľná.

Informačná kapacita nášho vesmíru je téma, ktorá sa vo vedeckých kruhoch rozoberala už niekoľko desaťročí. Vedci tentokrát zvolili nový prístup a aby sa dostali ku konkrétnemu číslu, najprv sa pokúsili zistiť takzvané Eddingtonove číslo. Toto číslo hovorí o všetkých protónoch v pozorovateľnom vesmíre.

Keď zistili počet protónov, následne odhadli počet všetkých elementárnych častí vo vesmíre. K tomuto výsledku priradili množstvo informácie, ktorá sa ukrýva v každej častici. Práca vedcov sa opiera o prácu matematika Claude Shannona, ktorý už v roku 1948 prišiel s informačnou teóriou. Ide o prácu, ktorá ponúka metódu kvantifikovania informácie.

Podľa Shannonovej teórie je informačný obsah správy mierou toho, koľko entropie určitá správa odoberá. Odlišné správy prichádzajú s odlišnými hodnotami. Nová práca zobrala Shannonovu teóriu a podľa nej zisťovala, koľko informácie o hmotnosti, náboji a spine sa môže ukrývať v protónoch, neutrónoch a elektrónoch. Keď sa dopracovali k výsledku, ten nakoniec uplatnili na celý vesmír.

Aké množstvo dát sa ukrýva v našom vesmíre?

„Po prvýkrát v histórii nás tento prístup zaviedol až k jasnému číselnému odhadu. Netvrdíme, že je úplne presný, no náš výsledok otvára dvere ďalším experimentálnym testom,“ tvrdí Melvin M. Vopson z University of Portsmouth.

Práca Vopsona a jeho tímu nie je dokonalá a má svoje limity. V práci sa neberú do úvahy antičastice, či neutrína. Zároveň tím urobil pár „voľných odhadov“ o tom, ako sa prenáša a ukladá informácia vo vesmíre.

Ich výsledky sú však naozaj fascinujúce. Vedcom sa podarilo zistiť, že každá častica v pozorovateľnom vesmíre obsahuje 1.509 bitov informácie. S touto hodnotou tvrdia, že v celom pozorovateľnom vesmíre sa ukrýva približne 6 x 1080 bitov informácie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close