Kľúčovú otázku o Jupiteri mali vedci celé desaťročia zodpovedanú nesprávne
Tento týždeň priniesli štúdiu, ktorá ich dokázala vyviesť z omylu
Pred 4.5-miliardami rokov pritiahla gravitácia k sebe čiastočky víriaceho prachu a plynov, ktoré vytvorili planétu, ktorá sa stala najväčšou v našej Slnečnej sústave. Ide o Jupiter a ten, na rozdiel od iných planét, vznikol z materiálu, ktorý po sebe zanechalo Slnko. V jeho plynných vrstvách sa preto nachádzajú tajomstvá rannej Slnečnej sústavy, ktoré pomôže odhaliť sonda Juno.
Tá nám ukázala, že toho o planéte vieme naozaj veľmi málo. Jednu z najzákladnejších otázok, či sa v atmosfére Jupitera skrýva voda, sme mali celé desaťročia zodpovedanú nesprávne. Tento týždeň bola uverejnená štúdia, v ktorej vedci odhalili najpresnejšie merania vody v atmosféry plynného obra. Dáta prišli zo sondy Juno, ktorá začala s prieskumom planéty ešte v roku 2016.
25 rokov verili vedci, že voda sa v atmosfére Jupitera nachádza vo veľmi malom množstve, ešte menej než sa nachádza v atmosfére Slnka. Nakoniec sa ukázalo, že má Jupiter v atmosfére trojnásobok vody, ktorá sa ukrýva v atmosfére Slnka.
„Keď sme si začínali myslieť, že o Jupiteri vieme všetko, ukázalo sa, že sa stále máme čo učiť,“ hovorí Scott Bolton, vedec za misiou Juno.
Juno hľadá v atmosfére stopy kyslíka a vodíka. Podľa toho dokázala sonda určiť, že 0.25% atmosféry Jupitera tvoria molekuly vody. Práve vodík, spolu s héliom sú najčastejšie prvky, vyskytujúce sa v plynnom povrchu obra. Nasleduje kyslík, ktorý mohol byť podľa vedcov hlavným prvkom, vyparujúcim sa zo zárodku planéty.
Sonda Juno sa stala veľkým prínosom pre vedcov, ktorí obriu planétu študujú. Medzi jej objavy patrí aj prvý snímok severného pólu Ganyméda, jedného z Jupiterových mesiacov. Taktiež preskúmala búrky, ktoré sú podobné tým na Zemi, no idú hlbšie a trvajú dlhšie než u nás.
Neprehliadnite
Komentáre