SpravodajstvoVeda a výskum

Klimatické zmeny nás pripravujú o kryosféru, oblasť pokrytú ľadom: Aký to môže mať dopad na našu Zem?

Nová štúdia zistila, že každoročne dochádza k výraznému úbytku plochy, pokrytej ľadom.

Zemská kryosféra je označenie oblasti, ktorá je trvalo pokrytá ľadom, alebo snehom. Pod kryosférou sa rozumie oceánsky ľad na póloch, ľadové čiapky na vrchole hôr, trvalo zamrznutú pôdu, ale aj snehovú pokrývku v zimných mesiacoch.

Kryosféra je zároveň mechanizmom na ochladzovanie Zeme. Snehová, alebo ľadová pokrývka odráža slnečné svetlo späť do vesmíru. Nové výskumy zistili znepokojivú novinu a to tú, že sa táto sféra zmenšuje, píše portál SciTech Daily.

Výskumy totiž zistili, že medzi rokmi 1979 a 2016 sa kryosféra Zeme zmenšovala ročne o 87-tisíc štvorcových kilometrov. Vinníkom sú v tomto prípade klimatické zmeny. Rozsah pôdy, pokrytej ľadom je dôležitým faktorom, ktorý pomáha našu planétu ochladzovať, pretože biely povrch dokáže efektívne odrážať slnečné svetlo, čím našu planétu ochladzuje.

Zmeny vo veľkosti, alebo polohe snehovej, či ľadovej, pokrývky môžu ovplyvniť teplotu vzduchu, zmeniť morskú hladinu, alebo oceánske prúdy po celom svete. Nový výskum, publikovaný v Earth’s Future je zároveň prvým globálnym odhadom zmien, ktoré sa v kryosfére Zeme dejú.

„Kryosféra je najcitlivejším indikátorom podnebia a prvým varovným signálom globálnych zmien. Zmeny v kryosfére majú dopad na celý svet, nie len na určitý región,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Xiaoqing Peng.

Dopad klimatických zmien na kryosféru Zeme

Kryosféra zároveň predstavuje tri štvrtiny pitnej vody a v niektorých regiónoch ohrozuje úbytok ľadovcov zásoby pitnej vody. Existuje veľa štúdii, ktoré sa v minulosti, ale aj dnes, zameriavajú na úbytok ľadovcov, či snehovej pokrývky. Tieto štúdie sa ale pozerajú na jednotlivé faktory individuálne a nie v globálnom merítku.

Okrem zmenšujúcej sa kryosféry štúdia zistila, že zamrznuté regióny ostávajú zamrznuté kratšie. Zamŕzanie pôdy nastáva o približne 4 dni neskôr a roztápanie sa deje o približne 6 dní skôr. Vedci získali relevantné údaje tak, že rozdelili povrch Zeme pomocou mriežky. Následne analyzovali dáta rozsahu morského ľadu, snehovej pokrývky a zamrznutej pôdy. Ak políčko spadalo aspoň do jednej z troch kategórií, bolo zaradené ako časť zemskej kryosféry.

Následne odhadovali rozsah kryosféry na dennej, mesačnej a ročnej báze, pričom skúmali všetky zmeny, ktoré sa za 37 rokov štúdie stali. Autori tvrdia, že ich dáta môžu byť ďalej použité na preskúmanie dopadu klimatických zmien na zemskú kryosféru. Ďalšie štúdie sa môžu zamerať na to, aký má úbytok kryosféry dopad na ekosystém, či životný cyklus rastlín a živočíchov.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close