SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Keď sa Niel Armstrong prechádzal po Mesiaci, na opačnej strane havarovala sonda: Bola to Luna 15, utajený projekt Sovietskeho zväzu

Luna 15 bola tajným sovietskym projektom a mala len o chlp poraziť USA. Nepodarilo sa to.

Vesmírne preteky bol mierový konflikt medzi Spojenými štátmi a bývalým Sovietskym Zväzom. Obe veľmoci chceli dokázať moc svojich režimov a tak začali medzi sebou súperiť v tom, komu sa podarí viac vesmírnych úspechov. Vesmírne preteky vyhrali Spojené štáty, dopravením prvého človeka na povrch Mesiaca, no Sovietsky zväz mal na konte veľa prvenstiev.

Sovieti dostali do vesmíru prvú družicu, prvého živého tvora, ale aj prvého človeka. Dlho sa predpokladalo, že budú aj prvými, kto navštívi našu prirodzenú družicu, no to sa nakoniec nestalo. Sovietsky zväz ale cestu na Mesiac plánoval, tvrdí YouTube kanál Dark Docs. Ich misia, Luna 2, dokázala pristáť na povrchu našej družice v roku 1959, kedy sa Američania len rozhodli na Mesiac vyraziť.

Sovietsky zväz chcel dostať na povrch Mesiaca prvého kozmonauta a pripravovali misiu, ktorá sa podobala na misiu Spojených štátov. Tá ich sa ale nepodarila a navždy bola pochovaná v histórii. Keď totiž robil Niel Armstrong prvé kroky na Mesiaci, na jeho opačnej strane práve havarovala sovietska misia Luna 15. Sovietsky zväz nechcel, aby sa táto správa dostala do sveta.

Písal sa rok 1967 a napätie medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi narastalo. Kto sa dostane na Mesiac ako prvý? Sovieti pracovali na svojom programe a rovnako ako Spojené štáty, aj oni chceli byť krajinou, ktorá na Mesiac dopraví prvého kozmonauta. Raketa, ktorá ho tam mala dostať, však bola príliš komplikovaná.

Kozmonaut totiž musel vyjsť z rakety a prejsť otvoreným vesmírom, aby sa dostal do pristávacieho modulu. Ako by sa to mohlo urobiť bezpečne bolo niečo, čo Sovieti nedokázali vymyslieť. Nehovoriac o tom, že pri ceste naspäť by musel kozmonaut niesť vákuom ťažké mesačné vzorky. Mimoriadne komplikovaným sa pre nich ukázalo byť aj stretnutie pristávacieho modulu a rakety na obežnej dráhe Mesiaca. Ďalším problémom bolo, ako vlastne na Mesiaci pristáť.

Toto boli všetko veľmi vážne problémy, ktoré sprevádzali misie Sojuz no oproti hlavnému problému sa zdajú byť irelevantné. Raketa, ktorá mala kozmonauta dostať na Mesiac, nemala potrebný výkon, aby sa dostala na obežnú dráhu Zeme. Napriek tomu prípravy misie pokračovali. Sovietska vláda spustila misiu a to aj napriek protestom Yuriho Gagarina.

Posledná záchrana

Počas prvého testovacieho letu sa pokazilo, čo sa mohlo. Kapsula Sojuz, v ktorej sa nachádzal sovietsky kozmonaut, Komarov, ostala uviaznutá na obežnej dráhe bez energie, či možnosti navigácie a neskôr havarovala pri návrate na Zem. Ďalšie testovacie lety dopadli rovnako katastroficky a Sovietom už bolo jasné, že sa na Mesiac prví nedostanú. Poslednou záchrannou misiou mala byť Luna 15, misia, ktorá by ako prvá zozbierala vzorky z mesiaca a dopravila ich na Zem.

Išlo o misiu, ktorá prebiehala v absolútnom utajení a len o chlp by predbehla misiu Apollo 11. Misia Luna 15 totiž štartovala len 3 dni pred misiou Apollo 11. Sonda Luna 15 sa k Mesiacu dostala tri dni pred Američanmi, no vtedy nastali problémy. Sovietsky zväz nevedel sondu ovládať a ona ostala na obežnej dráhe aj v momente, kedy sa Armstrong, spolu s Buzzom Aldrinom, prechádzali po Mesiaci.

Sovietske velenie žiadalo, aby sonda pristála a 4 minúty po tom, ako dvojica amerických astronautov zbierala vzorky Mesiaca, sa Luna 15 zrútila na opačnej strane našej prirodzenej družice.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close