Kde sú všetci!? Nová teória nám hovorí, za koľko rokov sa stretneme s mimozemšťanmi. Ešte si počkáme!

Robin Hanson, tvorca teórie Veľkého filtra prišiel so zaujímavým časovým odhadom.

Mimozemský život
Zdroj: flickr.com/Kevin Dooley

Sme vo vesmíre sami? Pravdepodobne ide o tú najväčšiu otázku, ktorú si momentálne môže ľudstvo klásť. Existujú len dve možnosti, no v oboch prípadoch by dokázali úplne zmeniť chápanie nášho vesmíru.

Niekto verí na život mimo našej planéty, vzhľadom na to že sa „tam vonku“ nachádza prakticky nekonečné množstvo planét. Existujú aj teórie, ktoré tvrdia, že život vo vesmíre nie je nič výnimočné, no čo sa týka inteligentného života, ten len tak ľahko nenájdeme. Astronóm Frank Drake vytvoril rovnicu, ktorá dokáže zistiť, koľko civilizácií by sa malo v našej galaxii nachádzať.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zistil, že Mliečna dráha by mala prekypovať životom, no ľudstvo strávilo roky pátraním po signály, ktorý by existenciu života potvrdil. Doteraz sme neobjavili jedinú stopu o živote mimo našej galaxie a niet sa preto čo čudovať frustrácii jedného fyzika, ktorý pred sedemdesiatimi rokmi tresol rukou o stôl a opýtal sa: „Kde sú všetci!?“

Týmto fyzikom nebol nik iný, ako Enrico Fermi, podľa ktorého nazvali dnes známy, fermiho paradox. Ten adresuje zvláštnosť toho, že aj keď by mala naša galaxia prekypovať životom, žiadny sme doteraz nenašli. Existuje množstvo vysvetlení, od tých bizarných až po tie reálnejšie. Svoj pohľad na problém ponúka aj Robin Hanson, tvorca teórie veľkého filtra.

Stretnutie s vyspelou civilizáciou

Teória veľkého filtra je ďalším zaujímavým vysvetlením fermiho paradoxu, ktorá tvrdí, že civilizácie musia počas svojho vývoja čeliť veľkej katastrofe, ktorá môže spôsobiť ich zánik. Táto teória prináša dva rôzne scenáre: Buď ľudstvo už túto veľkú krízu prekonalo a sme jedna z mála civilizácií, ktorá to dokázala, alebo nás kríza ešte len čaká.

Je ale ťažké predpokladať, čo táto kríza môže byť. Mohla to byť akákoľvek časť našej evolúcie, alebo aj hrozby, ktoré prežívame dnes, napríklad klimatická kríza. Môže to byť aj niečo, čo nás prekvapí v budúcnosti.

Hanson ale prichádza s novou teóriou. Podľa neho sme sa vyvinuli priskoro a život objavíme za 200-miliónov rokov, píše portál Universe Today. Spolu s tímom tiež zistili, že medzičasom nemáme veľkú šancu zachytiť akékoľvek stopy, ktoré by nám prezradili existenciu mimozemského života. Potenciálny inteligentný život rozdeľuje Hanson na tiché a hlučné civilizácie.

Tiché civilizácie sú také, ktoré sa nachádzajú približne na rovnakej úrovni, ako my ľudia. Tieto civilizácie postupne rastú až sa z nich stanú hlučné civilizácie. Hanson teoretizuje, že tiché civilizácie majú obmedzený čas na to, aby sa stali dostatočne vyspelými predtým, než ku ich prahu zavíta vyspelá civilizácia. Ak sa im to nepodarí, tieto civilizácie zaniknú.

Teória tvrdí, že by sa ľudstvo malo s vyspelou, galaktickou civilizáciou stretnúť najskôr za 200-miliónov rokov, a najneskôr do 2-miliárd rokov. Hanson tvrdí, že s obrovským množstvom dát už nemusíme hádať, či život mimo zeme existuje. Tvrdí, že dnes môžeme realisticky počítať s tým, že vo vesmíre existujú aj iné civilizácie a dokážeme pomocou modelov predpovedať, kde sú a kedy by sme sa s nimi mohli stretnúť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre