Kde hľadať život mimo Zeme? Vedci prichádzajú s návrhom, po akých planétach by sme sa mali pozerať
Nová štúdia hovorí, že by sme sa mali zamerať na širšie spektrum planét
Analýza látok v atmosfére exoplanéty bude pravdepodobne spôsob, akým sa vedcom podarí odhaliť život na planétach, ktoré obiehajú okolo iných hviezd. Počet planét, ktoré pripomínajú našu Zem sa každým dňom zvyšuje a už čoskoro by vedci mohli objaviť látky, ktoré sa spájajú so životom na našej planéte.
Planéta K2-18b by mohla byť vodným svetom, podporujúcim život
Vedci sa však pýtajú jednu zásadnú otázku: „Čo ak mimozemský život funguje na inej chémii, ako ten náš?“ Nová štúdia predkladá argument, že na to, aby sme zvýšili svoje šance, musíme rozšíriť naše zorné pole. Konkrétne navrhujú, aby sme skúmali aj planéty s vodíkovou atmosférou. Ľudstvo už teraz dokáže analyzovať atmosféru exoplanéty. Keď planéta prejde popred svoju domovskú hviezdu, jej svetlo prejde cez atmosféru. Niektoré lúče pohltí planéta, iné sa ku nám dostanú. Píše o tom portál Science Alert.
Vedci analyzujú svetlo podľa jeho vlnovej dĺžky. Podľa toho zistia, čo danému svetlu „chýba“ a určia, z akých látok sa atmosféra skladá. Táto analýza bude špecialitou nového teleskopu Jamesa Webba. Ak by vedci našli planétu, ktorej chemické zloženie sa nezhoduje s očakávaniami, najjednoduchšie vysvetlenie by bolo, že sú isté prvky „spravované“ biologickými procesmi.
Príkladom by mohla byť aj naša Zem. Naša atmosféra obsahuje metán, ktorý prirodzene reaguje s kyslíkom a vytvára oxid uhličitý. Biologické procesy zase metán prirodzene dopĺňajú. Taktiež ani kyslík by sa u nás nenachádzal, keby ho fotosyntetické mikróby neuvoľnili z oxidu uhličitého.
Neprehliadnite
Kde hľadať?
Autori novej štúdie navrhujú pozrieť sa na planéty s vodíkovou atmosférou. V laboratórnych pokusoch zistili, že baktérie E. coli dokážu prežiť a rozmnožovať sa pod vodíkovou atmosférou, bez známky kyslíku. Rovnako sú na tom aj isté formy kvasiniek. Hoci toto samotné nie je dostatočným dôkazom toho, že by život prekvital na planéte s vodíkovou atmosférou, aj u nás na Zemi žijú mnohobunkové organizmy, ktoré k životu nepotrebujú kyslík.
Ďalej sa v štúdii píše, že dostatočné množstvo vodíka môže slúžiť ako istá forma skleníkového plynu. Povrch planéty dokáže udržať dostatočne teplý na to, aby sa mohla na ňom nachádzať voda. Autori si nemyslia, že by sa na plynných obroch, ako napríklad Jupiter, mohol nachádzať život. Ďalej sa píše, že ak zahrnieme do nášho obzoru nové planéty, počet potenciálne obývateľných svetov, ktoré by sme mohli študovať by sa zdvojnásobil.
Komentáre