SpravodajstvoVeda a výskum

Každý máme iný podiel viny, no spoločnú zodpovednosť: Dokáže Parížska dohoda zachrániť našu planétu?

V roku 2015 sa všetky krajiny OSN spojili, aby vyriešili problém, ktorý postihol celú planétu.

V roku 2015 sa stretli reprezentanti 196 národov tak, ako to robia už od roku 1995, v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy. Pred 6 rokmi však bola podpísaná významná zmluva, ktorá sa nazýva Parížska dohoda, píše portál Live Science.

Všetci zúčastnení sa zhodli na jednej veci: Je potrebné, aby ľudstvo zabránilo globálnemu otepľovaniu nárast o +1.5 °C. Zároveň sa rozhodli, že vybudujú infraštruktúru, ktorá by pomohla bojovať s negatívnymi vplyvmi, ktoré malo globálne otepľovanie na našu planétu. Každá krajina, ktorá sa na stretnutí zúčastnila vytvorila prostriedky, ktoré svetu pomôžu bojovať s globálnym otepľovaním.

Od roku 2023 sa predstavitelia svetových krajín stretnú každých 5 rokov, aby zhodnotili svoj postup v boji s globálnou krízou. Pred parížskou dohodou existovali aj ďalšie zmluvy, ktoré sa pokúsili prinútiť krajiny, aby začali bojovať s globálnym otepľovaním. Najznámejším bol Kjótsky protokol, ktorý požadoval od 37 priemyselných krajín, aby zrazili svoje emisie o približne 5%.

Narozdiel od tohto protokolu, parížska dohoda nevyžaduje rozdielne úrovne zapojenia sa, na základe vyspelosti danej krajiny. Nevyžaduje ani to, aby všetky krajiny zrazili svoje emisie o určitú hodnotu.

„Na parížskej dohode bolo fascinujúce to, že si všetci sadli za jeden stôl a povedali: Každý má na globálnom otepľovaní iný podiel viny, no všetci zdieľame rovnakú povinnosť sa s ním vysporiadať,“ tvrdí Maria Ivanova, z University of Massachusetts.

Spoločná snaha zmeniť svet

Všetkých 197 krajín, ktoré sa stretnutia v roku 2015 zúčastnili, súhlasili, že sa nejakým spôsobom budú podieľať na Parížskej dohode. Zaujímavosťou je, že Spojené štáty súhlasili a zapojili sa do Parížskej dohody, no v roku 2019 sa z nej stiahli, na príkaz vtedajšieho prezidenta, Donalda Trumpa. V roku 2021 sa Spojené štáty opäť pridali, tentokrát rozhodnutím Bidena.

Parížska dohoda má za úlohu postaviť sa urgentnému problému, ktorému momentálne ľudstvo čelí. Všetky krajiny, ktoré sú súčasťou OSN sa na dohode podieľajú, no na to, aby sme mohli bojovať s klimatickou krízou potrebujeme rýchlu akciu celého sveta.

Odborníci tvrdia, že ide o dohodu, ktorá by mala fungovať. Nie je to prvá dohoda, ktorá má za úlohu adresovať globálny problém. V súčasnosti existujú tisíce podobných dohôd, ktoré majú regulovať globálne problémy, ako napríklad znečistenie ovzdušia.

Problém s parížskou dohodou je ten, že nemá žiadne postihy pre krajiny, ktoré sa ju rozhodnú ignorovať. Veľa odborníkov na to upozornilo. Odborníci síce tvrdia, že parížska dohoda bude fungovať, no ani tá nestačí na to, aby sme túto krízu zvrátili. Globálne otepľovanie je totiž problém, s ktorým sa musí vysporiadať celý svet, nie len krajiny OSN.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close