Jedna z veľkých záhad Marsu, existencia metánu v atmosfére, sa začína pomaly vyjasňovať
Plyn, ktorý sa spája so životom, sa raz v atmosfére objavil, inokedy nie. Kde sa stala chyba?
Rover americkej NASA, Curiosity, pristál v kráteri Gale, na Marse, v roku 2012. Od tohto pristátia rover pravidelne zaznamenával v atmosfére Marsu stopy metánu, píše portál Space.
Tieto hodnoty boli väčšinou menšie ako 0.5 častí na miliardu molekúl vzduchu, no niekedy táto hodnota záhadne vzrástla na 20 častí na miliardu. Pre astrobiológov išlo o zvláštny, no fascinujúci objav, pretože metán v atmosfére planéty sa môže brať ako stopa života. Aj v atmosfére Zeme sa nachádza metán, ktorý je vytváraný prevažne mikróbmi.
Zároveň však metán môže vznikať aj bez potreby biologického organizmu. Príkladom je reakcia horúcej vody s určitým typom hornín. Vedci si preto nie sú istí, odkiaľ metán v atmosfére červenej planéty pochádza. Dopracovať sa k jednoznačnému výsledku však bolo problematické.
Vo vyšších častiach atmosféry sa totiž metán nenachádza. Potvrdil to vedecký nástroj Európskej vesmírnej agentúry, Trace Gas Orbiter, ktorý slúži vedcom na určenie plynov, ktoré sa v atmosfére nachádzajú.
„Keď sa v roku 2016 spustil Trace Gas Orbiter, čakal som, že výsledky ukážu malú hodnotu metánu, ktorý sa nachádza všade na Marse. Bol to pre mňa šok, keď vedecký tím oznámil, že nenašli žiadnu stopu metánu,“ vyjadril sa Chris Webster z NASA’s Jet Propulsion Laboratory.
Riešenie záhady
V roku 2019 predniesol John E. Moores, člen tímu Curiosity, jedno z možných vysvetlení. Metán na Marse bol odhalený pomocou spektrometra TLS (pozn. redakcie: Tunble Laser Spectrometer). Ide o vedecký nástroj, ktorý si vyžaduje veľa energie, preto meria hlavne v noci, keď sú iné nástroje roveru Curiosity v spacom režime. Trace Gas Orbiter naopak skúma atmosféru Marsu počas dňa. Tento rozdiel je možno príčinou rozdielnych výsledkov pozorovaní.
Neprehliadnite
Moores vo svojej štúdii z roku 2019 píše o pravdepodobnosti, že metán uniká z povrchu krátera Gale v noci, no počas dňa jeho hodnota klesne tak nízko, že ho už nemožno odhaliť. Tím vedcov, pracujúcich na projekte Curiosity, sa to rozhodli otestovať. Vykonali niekoľko meraní počas dňa a zistilo sa, že Moores mal pravdu.
„John tvrdil, že úrovne metánu poklesnú počas dňa k nule a potvrdili to aj naše pozorovania. Záhada je tým pádom vyriešená,“ vysvetľuje Paul Mahaffy, z NASA’s Goddard Space Flight Center.
Vedci dokázali vysvetliť rozdiely medzi meraniami, no ďalšie záhady ostávajú. Ak metán uniká do atmosféry počas noci nie len v kráteri Gale, ale po celej planéte, jeho hodnoty by mali byť merateľné aj vo vyšších častiach atmosféry. Zatiaľ nie je známe ani to, ako metán, nameraný v atmosfére Marsu, vôbec vznikol.
Komentáre