SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Jedna z najväčších záhad mesiaca Titan odhalená: Vedcom otvorila cestu k novému objavu

Povrch Titánu sa líši nielen od Zeme, ale aj od väčšiny planét vnútornej sústavy. Prečo je výnimočný?

Jeden z mesiacov planéty Saturn, Titan, má na svojom povrchu rieky, jazerá a dokonca aj moria. V tomto smere sa podobá na našu planétu, no ak sa pozriete na Titan bližšie, zistíte, že je diametrálne odlišný.

Aj napriek jazerám a dažďu na povrch mesiaca nedopadá voda, ale tekutý metán, píše portál Stanfordskej univerzity. Zloženie Titánu sa líši nielen od Zeme, ale aj ostatných kozmických telies v našej sústave. Aj preto je mesiac pre vedcov obrovskou záhadou. Napriek tomu ho vedci vnímajú ako jedno z miest, kde by mohol existovať život. Na povrchu sa nachádzajú „pieskové“ duny zložené z uhľovodíkov. Zloženie drobných zrniečok, z ktorých sa piesočné duny skladajú, je neobyčajné, pretože tento materiál je príliš krehký na to, aby dokázal vydržať pri podmienkach, aké sa na mesiaci nachádzajú. Vedci zo Stanfordu sa preto pokúšali odhaliť proces, ktorý by k vytvoreniu tohto materiálu viedol. V štúdii sa vedcom podarilo demonštrovať, ako mohol členitý terén mesiaca vzniknúť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Mesiac s ročnými obdobiami

Titan je jediným ďalším kozmickým objektom v našej sústave, ktorý má cyklus kvapaliny líšiaci sa na základe ročných období. Štúdia vedcov zo Stanfordskej univerzity demonštruje, ako sezónne cykly menia povrch mesiaca. K vytvoreniu počítačového modelu terénu, potrebovali vedci rozlúštiť jednu z najväčších záhad Titanu. Doteraz si totiž nedokázali vysvetliť, ako mohli základné organické zlúčeniny, ktoré sú mimoriadne citlivé na podmienky, vytvoriť zrnká „piesku“ z ktorého sú tvorené geologické štruktúry mesiaca. Vedci predpokladali, že sa zvetrajú na prach a vietor ich odvanie preč.

Na Zemi je povrch planéty tvorený z kremičitanov a iných minerálov. Postupom času sa tento materiál zvetráva a mení sa na drobnejšie zrnká, ktoré sa vplyvom vetra, či vodného prúdu ukladajú do sedimentov. Po nejakej dobe sa vplyvom prírodných podmienok premenia sedimenty opäť na horniny.

Na Titane sa môžu odohrávať podobné procesy, avšak zloženie jeho povrchu sa líši od Zeme, Marsu, alebo Venuše. Vo všetkých prípadoch povrchu dominujú kremičitany, no v prípade Titanu ide o pevné organické zlúčeniny. Vedci nedokázali vysvetliť ako mohli tieto zlúčeniny vytvoriť zrnká, ktoré sa následne vplyvom vetra presúvali na iné miesta mesiaca.

Odpoveď na najväčšiu záhadu Titanu

Riešením problému boli sedimenty uhličitanu vápenatého, ktoré sa označujú ako oidy. Tie môžeme bežne nájsť v plytkých častiach tropických morí. Oidy sú jedinečné v tom, že vznikajú prostredníctvom chemických zrážok, no v rovnakom čase ich proces zvetrávania brzdí. Ide o perfektne vyrovnaný proces umožňujúci oidom udržať si rovnakú veľkosť zrnka. Rovnaký proces môže prebiehať aj na Titane.

„Podarilo sa nám vyriešiť jednu z najväčších záhad Titanu. Na jednej strane existujú na povrchu duny, ktoré sú tvorené veľmi krehkým materiálom, no na druhú stranu tieto duny prežívajú dlhú dobu,“ vyjadril sa Mathieu Lapôtre, jeden z autorov štúdie.

S odpoveďou na túto veľkú záhadu mohol tím vedcov vytvoriť model povrchu mesiaca, ktorý je tiež veľmi špecifický. V oblasti rovníka sa nachádzajú duny, v stredných zemepisných šírkach možno nájsť pláne a pri póloch sa vyskytuje terén pripomínajúci labyrint.

„Našou prácou ukazujeme, že rovnako ako na Zemi, aj Titan má aktívny sedimentárny cyklus, ktorý vysvetľuje distribúciu materiálu na povrchu mesiaca,“ vysvetľuje Lapôtre.

Počítačový model vedcom prezradil, že vetry sú bežné v oblasti rovníka. Práve vďaka vetru mohli vzniknúť duny, ktoré v tomto regióne vedci pozorovali. V stredných zemepisných šírkach naopak nedochádza k transportu sedimentov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close