Jedna z možných odpovedí na Fermiho paradox naznačuje pesimistickú budúcnosť
Ak nie je život vo vesmíre ničím výnimočným, prečo sa nám žiaden nepodarilo nájsť?
Fermiho paradox popisuje rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie života vo vesmíre a tým, že sa nám ešte žiaden nepodarilo nájsť.
Prečo sme nenatrafili na mimozemský život? Tieto teórie majú na to celkom jednoduché vysvetlenie
V roku 1950 položil fyzik Enrico Fermi počas obedňajšej prestávky otázku: Kde sú všetci? Narážal na fakt, že vesmír je dosť starý, no napriek tomu sa nenašli stopy po iných civilizáciách. Myslel tým stopy po raketových technológiách, či rádiovom vysielaní. Niektorí vedci navrhujú, že mimozemské civilizácie hibernujú, alebo niečo bráni v ich evolúcii. Taktiež sa objavili názory, že mimozemšťania s nami nechcú mať nič spoločné, píše portál Science Alert.
V roku 2018 prišiel teoretický fyzik Alexander Berezin s odpoveďou na Fermiho paradox. Podľa jeho slov ide o vysvetlenie, ktoré si nevyžaduje žiadne kontroverzné predpoklady, no našu budúcnosť vykresľuje až príliš pesimisticky. Problém Fermiho paradoxu tkvie podľa Berezina v tom, že mimozemský život definuje príliš „úzko.“
„Nemalo by záležať na tom, akého druhu je civilizácia, ktorá bude schopná cestovať medzi hviezdami. Mohli by to byť biologické organizmy, rovnako ako my, umelá inteligencia, ktorá sa vzbúrila proti svojim tvorcom, alebo vedomie o veľkosti planéty, rovnako ako v knihe Sanislawa Lema, Solaris,“ píše Berezin.
Ak by to bol prípad, stále nevidíme vo vesmíre stopy života, či inej inteligencie. Berezin ďalej hovorí, že na vyriešenie paradoxu by sme sa mali zaoberať len jedným parametrom. Tým je fyzická hranica, do ktorej sme schopní pozorovať existenciu života. Ak civilizácia neprekročí tento parameter, buď cestovaním medzi hviezdami, komunikáciou, alebo inými prostriedkami, môže síce existovať, no nepomôže nám vyriešiť paradox.
Neprehliadnite
Pesimistická budúcnosť
„Čo ak prvý život, ktorý získa schopnosť cestovať medzi hviezdami vyhladí vo svojej expanzií všetku konkurenciu?“ zamýšľa sa Berezin.
Vysvetľuje, že vyspelá civilizácia by nevyhladzovala život vo vesmíre úmyselne, jednoducho by si ho len nevšimla. Prirovnáva to k robotníkom, ktorí počas stavby domu zničia mravenisko, pretože nemajú žiaden dôvod ochraňovať ho. Zároveň nerozmýšľa o ľudstve ako o pomyselných mravcoch, ale ako o „ničiteľoch“ budúcich svetov.
Ide iba o hypotézu a mnoho vedcov presadzuje optimistickejšie teórie o tom, kedy budeme môcť mimozemský život objaviť. Sám Berezin dúfa, že sa vo svojich predpokladoch mýli. Jeho pohľad je len najnovšou teóriou o tom, prečo sme doteraz nenašli iný mimozemský život.
Komentáre