SpravodajstvoVeda a výskum

Je vznik života náhoda? Japonský astrofyzik tvrdí, že podmienky pre jeho vznik nie sú dobré

Zem by mohla byť jedinou planétou v pozorovateľnom vesmíre, na ktorej existuje život

Vedci sa domnievajú, že všetok život na Zemi vznikol úplnou náhodou. Hmota sa „premiešavala“ dokým nakoniec nevznikli základné prvky života. Problémom je, že na potvrdenie svojej teórie nemajú dostatok dôkazov, píše livescience.com.

Vedci ale vymysleli kreatívny nápad, ktorý im pomôže zistiť pravdepodobnosť vzniku života z neorganickej hmoty – proces nazývaný abiogenéza. Profesor astrofyziky na univerzite v Tokyu, Tomonori Totani vytvoril model mikroskopického sveta molekúl naprieč celým vesmírom. Svojim pokusom plánuje zistiť, či je abiogenéza vhodnou teóriou pre vznik života. Pozeral sa na to, či je vo vesmíre dostatok hviezd s obývateľnými svetmi, na ktorých by sa mohol vyvinúť komplexný život.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Svoj výskum publikoval 3. februára v denníku Nature a ukazuje sa, že podmienky pre vznik života nie sú dobré, aspoň čo sa týka „pozorovateľného vesmíru“.

„Dúfal som, že sa mi podarí nájsť aspoň jednu realistickú cestu k abiogenéze, aby som ju mohol vysvetliť rečou vedy. Niekedy ľudia tvrdia, že šance na abiogenézu sú veľmi malé a že vznik života je niečo, čo veda nikdy nepochopí. Ja ako vedec som sníval o tom, že nájdem vedecké vysvetlenie na to, prečo sme tu,“ hovorí Totani.

Totani sa zameral na vedúcu hypotézu pre abiogenézu a to tú, že život ako ho poznáme začal vývojom RNA – ribonukleovej kyseliny. Táto hypotéza hovorí, že ešte predtým, než sa začali vyvíjať proteíny a DNA, vďaka ktorej funguje momentálne všetok život na Zemi, vládli vo vesmíre podobné, no menej efektívne molekuly, RNA.

RNA je tvorená z nukleotidov. Na to, aby sa mohla rozmnožovať, potrebuje reťaz od 40 do 60 nukleotidov. Tie nevzniknú len tak samé od seba, no s dostatkom času a pri vhodných podmienkach sa nukleotidy medzi sebou spájajú. Problémom je, že Totaniho výsledky nedokázali vyprodukovať dostatočne dlhú reťaz  nukleotidov.

Nepravdepodobnosť života

Hoci je vo vesmíre nespočetné množstvo hviezd, len málo z nich má okolo seba planéty, ktoré by sa dali považovať za obývateľné. Preto sú šance na vytvorenie RNA, ktorá by mala reťaz 40 nukleotidov veľmi malé.  Totani ale uvádza, že v rannom veku vesmír podstúpil fázu, ktorá sa nazýva rapídna expanzia. V praxi to znamená, že vesmír je oveľa väčší než je to, čo môžeme priamo pozorovať. Znamená to aj viac obývateľných planét a lepšie šance pre abiogenézu. Keď Totani zobral do úvahy túto informáciu, zistil, že vznik života nie je nepravdepodobný, ale dosť možný. No pre existenciu mimozemského života sú to zlé správy.

„Život na Zemi vznikol vďaka malej šanci molekúl RNA vyprodukovať dostatočne dlhé vlákno nukleotidov. Je viac ako pravdepodobné, že v celom pozorovateľnom vesmíre je Zem jedinou planétou, na ktorej vznikol život,“ vysvetľuje Totani.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close