Je možné zničiť jedny z najničivejších objektov vo vesmíre?
Čierne diery sa právom radia k najfascinujúcejším objektom vo vesmíre.
Čierne diery sa radia medzi najfascinujúcejšie objekty vo vesmíre. Sú výsledkom gravitačného kolapsu, spravidla hviezdy, ktorá sa zrútila do bodu s nekonečnou hustotou. Ten nazývame singularita a nachádza sa uprostred každej jednej čiernej diery.
Singularitu však nemôžeme pozorovať, pretože ju obklopuje región, ktorý robí čiernu dieru čiernou. Nazýva sa horizont udalostí a je to hranica, spoza ktorej nedokáže uniknúť nič, ani svetlo – najrýchlejšie sa pohybujúca častica vo vesmíre. Čierna diera je veľmi nebezpečná, najmä ak sa dostaneme do jej blízkosti. Otázka, na ktorú odpovedá YouTube kanál TED-Ed, znie: Je možné zničiť čiernu dieru?
Neexistuje žiaden objekt, ktorý by to dokázal. Je jedno, či ide o asteroid, planétu, alebo hviezdu. Všetko čo sa priblíži k čiernej diere skončí v jej útrobách a už sa nikdy nedostane von. Dokonca ani ďalšia čierna diera nedokáže čiernu dieru zničiť. Ak sa k sebe tieto dva objekty priblížia, zlúčia sa do jednej väčšej čiernej diery. Niektoré teórie dokonca hovoria, že v ďalekej budúcnosti budú existovať vo vesmíre len čierne diery.
Prirodzená smrť čiernej diery
Čierna diera by však mohla „umrieť.“ Ak sú teórie správne, stačí „len počkať“. V roku 1974 teoretizoval vedec Stephen Hawking o procese, ktorý by viedol k strate hmotnosti čiernej diery. Tento jav sa nazýva Hawkingova radiácia a je založená na vedecky overenom fenoméne, ktorý sa nazýva kvantové fluktuácie vákua.
Podľa teórie kvantovej mechaniky vesmír skáče medzi niekoľkými energetickými štádiami. Tieto fluktuácie sú spôsobené neustálym vytváraním a zanikaním virtuálnych časticových párov. Sú to páry, ktoré sú tvorené časticou a jej protipólom – antičasticou. Ak sa častica a antičastica zrazia, zaniknú. Tento proces sa odohrá takmer okamžite a keďže sa navzájom zničí pár, ktorý práve vznikol, energia vo vesmíre ostáva rovnaká.
Neprehliadnite
Lenže čo ak by tento časticový pár vznikol presne na hranici horizontu udalostí? Je možné, že ak by pár vznikol v správnom naklonení, častica by mohla čiernej diere uniknúť, zatiaľ čo antičastica padne do útrob čiernej diery. V takomto prípade by antičastica vrazila do častice, ktorá sa už v čiernej diere nachádzala a tým pádom by o ňu čiernu dieru pripravila. Výsledok by bol, že by čierna diera stratila veľmi malé množstvo svojej energie.
Výskumy ukazujú, že čím menšia je čierna diera, tým viac žiarenia by mala vydávať a tým rýchlejšie by sa mala „vypariť.“ Problémom je, že čierna diera neustále pohlcuje hmotu. Ak by sme mali čiernu dieru o hmotnosti Slnka, ktorá by neprijímala hmotu, stále by dokázala žiť niekoľkokrát dlhšie, než je vek nášho vesmíru (pozn. redakcie: 13.8-miliárd rokov).
Komentáre