SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Je možné študovať povrch exoplanét bez toho, aby sa naňho vedci pozreli?

S príchodom novej generácie vesmírnych teleskopov sa otvoria nové možnosti štúdia vzdialených planét.

V novembri tohto roku sa do vesmíru dostane teleskop Jamesa Webba, ktorý bude pozorovať vesmír pomocou pokročilej infračervenej technológie, umožňujúcej vedcom vidieť veci, ktoré doteraz pozorovať nemohli, píše portál Universe Today.

Do roku 2024 sa k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba pridá Nancy Grace Roman Space Telescope. Tento nástroj bude nástupcom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a poskytne 100-násobne vyššie pozorovacie pole a rýchlejšie pozorovacie časy. Tieto dva teleskopy odštartujú novú generáciu vesmírneho pozorovania, ktorá sa prejaví v mnohých vedných odboroch. Najvýraznejší skok dopredu však pocíti odbor objavovania a študovania Extrasolárnych planét, planét mimo našej sústavy.

Teleskopy síce budú niekoľkonásobne výkonnejšie, no ani tak sa vedcom s nimi nepodarí pozrieť sa na povrch vzdialených planét. Tím vedcov z Univerzity UC Santa Cruz, spolu s inštitútom Space Science Institute, prišli na spôsob, ako odhaliť povrch exoplanéty bez toho, aby sa naňho priamo pozreli.

V ich štúdii, ktorá sa objavila v The Astrophysical Journal popisujú spôsob odhalenia planetárneho povrchu na základe zloženia jeho atmosféry. Pomocou tejto metódy by mohli vedci preskúmať povrchy planét nepriamo. Čo sa týka odhalenia zloženia samotných atmosfér, v tomto smere budú vesmírne teleskopy vynikať. Okrem Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a Nancy Grace Roman Space Telescope, pribudne niekoľko pozemných observatórií, ktoré budú schopné analyzovať atmosféru exoplanét. Medzi tieto observatóriá sa radí Extremely Large Telescope, Giant Magellan Telescope a Thirty Meter Telescope.

Pozemné observatóriá budú mať adaptívnu optiku a vysokocitlivé Koronografy. Kombináciou týchto faktorov dostanú vedci možnosť analyzovať svetlo, ktoré je odrazené priamo od atmosféry určitej exoplanéty. Pomocou toho zároveň dokážu zistiť jej zloženie. To vedcom pomôže zistiť, ktoré planéty sú obývateľné a ktoré nie.

Pohľad na povrch

Lenže existujú znaky obývateľnosti, ktoré priamo súvisia s povrchom, napríklad existencia tektonických platní. Pre vedcov je preto dôležité pozrieť sa na povrch iných planét. V novej štúdii sa píše, že pomocou prvkov, ktoré sa v atmosfére nachádzajú by vedci mohli odhadnúť, či má planéta povrch, alebo nie. Niektoré prvky môžu byť recyklované len pri veľkých atmosférických tlakoch. Plynné planéty majú atmosféru, ktorá sa tiahne až k jadru planéty. Hlboko v útrobách planéty existuje obrovský tlak, ktorý umožňuje vznik odlišných látok ako v prostredí s menším atmosférickým tlakom.

„Ak si všimneme, že planéta má vyčerpané zásob metánu, uhľovodíkov a zvýšenú hodnotu oxidu uhoľnatého, vieme povedať, že atmosférický tlak na povrchu bude menej ako 10 barov,“ tvrdí autorka štúdie, Xinting Yu.

Táto štúdia je zatiaľ len teoretická, no Yu tvrdí, že najlepším cieľom, na overenie štúdie, sú malé, chladné exoplanéty. Existuje väčšia šanca, že tento typ planét bude mať plytké, ľadové povrchy. Problém je, že menšie planéty by mohli mať vnútorné geologické procesy, ktoré by mohli do atmosféry priniesť látky, ktoré by mohli byť mätúce.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close