SpravodajstvoVeda a výskum

Jadro planéty Saturn vyzerá pravdepodobne inak, než si vedci doteraz predstavovali

Nová štúdia naznačuje, že jadro plynného obra môže byť naozaj obrovské.

Astronómom sa podarilo získať z jedného z prstencov Saturnu informácie, ktoré im pomohli lepšie identifikovať jadro planéty, píše portál Sciencenews.org.

Jadro Saturnu pravdepodobne nebude zhluk skál a ľadu, ako si vedci doteraz mysleli. Tvrdí to nová štúdia, publikovaná 28. apríla, na portáli ArXiv. V nej sa píše, že jadro plynného obra je rozptýlené a popretkávané množstvom vodíka a hélia. Vďaka tomu môže mať priemer až 70-tisíc km a tvorí tak približne 60% priemeru celej planéty.

Nové informácie pomôžu vedcom lepšie pochopiť ako plynné obry vznikali, ale aj aké je ich zloženie. Astronóm Christopher Mankovich a astrofyzik Jim Fuller sa bližšie pozreli na prstence planéty. Rovnako ako zemetrasenia na našej planéte, aj oscilácie v útrobách plynného obra im môžu povedať veľa o tom, z čoho je planéta zložená. Oscilácie planéty ovplyvňujú gravitačné sily Saturnu a tým pádom aj prstence. V nich vytvárajú vlny. Tieto vlny sú výrazné hlavne v prstenci C, ktorý je najbližším prstencom spomedzi troch hlavných prstencov.

Jadro plynného obra

Dvojica vedcov analyzovala vlnenie prstenca a skombinovala ich s údajmi o gravitačnom poli Saturnu. Dáta pochádzali z teraz už nefunkčnej sondy Cassini. Podarilo sa im zistiť, že jadro má vrstvu kameňa a ľadu, ktorá váži približne 15-násobok Zeme. V tejto vrstve je však primiešané obrovské množstvo vodíka a hélia, a tak má výsledná štruktúra hmotnosť až 55-násobku Zeme.

Samotné jadro planéty tvorí viac ako polovicu jej hmotnosti. Saturn má hmotnosť, ktorá sa približne rovná 95 hmotnostiam Zeme.

„Prstencová seizmológia je nový spôsob, ako študovať plynné obry našej sústavy. Vďaka tomuto výskumu môžeme lepšie pochopiť obrovské planéty nielen v našej sústave, ale aj mimo nej,“ vyjadril sa Ravit Helled, planetárny vedec z univerzity v Zürichu.

Nová práca naznačuje, že aj plynné obry v iných Slnečných sústavách by mohli mať oveľa komplexnejšiu štruktúru, než sa spočiatku predpokladalo. V minulosti sa predpokladalo, že v prípade plynného obra najprv vznikne kompaktné jadro, ktoré potom na seba nabaľuje vodík a hélium. Až neskôr sa začalo uvažovať o tom, že plyn sa zmiešal so skalnatým jadrom už pri samotnom zrode planéty, pred 4.6 miliardami rokov.

Úplný stred planéty je región, kde je pomer skaly a ľadu vyšší, ako pomer plynu. Postupne, ako planéta nabaľovala viac a viac hmoty sa tento pomer pomaly presúval a percento plynu v jadre planéty rástlo. Jednotlivé vrstvy jadra tak môžu prezradiť postupný vývoj celej planéty.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close