SpravodajstvoVeda a výskum

Hviezda, ktorá sa „obtrela“ o čiernu dieru prežila. Čo však z nej zostalo a aký ju čaká osud?

Takzvaný biely trpaslík už nikdy neunikne zovretiu galaktického monštra

Astronómovia pravdepodobne objavili ďalší prípad blízkeho stretnutia s čiernou dierou. Ide o hviezdu, ktorá sa „obtrela“ o jednu z masívnejších čiernych dier a prežila. To vychádza z röntgenových pozorovaní.

Dáta prinieslo röntgenové observatórium NASA, Chandra, spolu s XMM-Newton, ktoré patrí Európskej vesmírnej agentúre. Červený obor sa zatúlal príliš blízko ku jednej supermasívnej čiernej diere, ktorá sa od nás nachádza 250-miliónov svetelných rokov. Tá sa nachádza uprostred galaxie GSN 069 a má hmotnosť približne 400-tisíc našich Sĺnk, čo z nej robí jednu z „menších“ supermasívnych čiernych dier, píše phys.org

Keď sa Červený obor dostal príliš blízko a zachytila ho gravitácia čiernej diery, okamžite začala odlupovať vonkajšie vrstvy hviezdy, obsahujúce vodík. To, čo po hviezde ostalo bolo len jej jadro, inak nazývané aj biely trpaslík.

„Podľa mojej interpretácie dát biely trpaslík síce prežil, no čiernej diere neunikol. Momentálne sa nachádza na eliptickej obežnej dráhe, kde jedno obehnutie trvá 9 hodín,“ vyjadril sa Andrew King, z univerzity v Leicesteri.

Žiadny únik

Hoci biely trpaslík prežil, stále čelí deštruktívnym silám čiernej diery. V najnižšom bode svojej obežnej dráhy čierna diera vytrháva materiál z jeho povrchu. Aký ale bude jej osud? Vplyvom gravitačných vĺn a postupného zmenšovania hmotnosti hviezdy by sa mohla jej obežná dráha zaobliť a zväčšiť sa.

„Hviezda sa bude snažiť uniknúť, no nikdy sa jej to nepodarí. Čierna diera bude požierať materiál čoraz pomalšie, no nikdy neprestane. Strata masy bude pokračovať aj vtedy, keď sa hviezda dostane na hmotnosť Jupitera, čo bude asi tak za trilión rokov,“ hovorí King.

King taktiež predpovedá, že hviezda má len dve desatiny hmotnosti Slnka. Ak je biely trpaslík jadrom Červeného obra, ktorý prišiel o všetok vodík, potom musí byť biely trpaslík bohatý na hélium. Hélium sa vytvára počas fúzie vodíka priebehom evolúcie Červeného obra.

Podľa Kinga by taktiež mali nastať isté výkyvy v obežnej dráhe hviezdy, kvôli Einsteinovým zákonom všeobecnej relativity. Tieto výkyvy by sa mohli dať pozorovať, ak sa zameriame na hviezdu dostatočne dlhú dobu.

Tagy
Close
Close