Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil fenomén, ktorý mnohí odborníci označujú za „veľmi zvláštny a vzácny“

Jeden z úkazov, vyplývajúci z teórie relativity sa nám ukazuje v celej svojej kráse

Hubblov dalekohlad
Zdroj: pixabay.com (Andrew-Art),, ilustračný obrázok

Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil fenomén, ktorý mnohí odborníci označujú za „veľmi zvláštny a vzácny,“ píše portál Daily Galaxy.

Je to jeden z najväčších a najkompletnejších Einsteinových prstencov, ktorý bol doteraz vo vesmíre objavený. Objekt na obrázku sa nazýva GAL-CLUS-022058s. Po prvýkrát o podobnom fenoméne teoretizoval sám Albert Einstein, keď pracoval na svojej teórii relativity. Astronómovia ho však nazývajú „Rozpustený prstenec“ a ide o dôkaz o pravdivosti teórie relativity.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pozoruhodný záber totiž zachytáva efekt gravitačnej šošovky, ktorá sa spája s teóriou relativity. V Einsteinovej práci sa uvádza, že každý objekt má gravitáciu, ktorá zakrivuje časopriestor. Čím väčší objekt, tým silnejšia je gravitácia a tým je zakrivenie časopriestoru silnejšie. Gravitačná šošovka vzniká, keď sa svetlo vzdialeného objektu dostane do blízkosti masívneho objektu. Vtedy je jeho cesta zakrivená a my ho môžeme vnímať, akoby bol deformovaný.

Gravitačná šošovka
NASA/ESA, Hubble Space Telescope

Vesmírne laboratórium

V prípade tohto záberu ide o svetlo vzdialenej galaxie, ktoré bolo pokrivené do tvaru prstenca, vďaka gravitácii galaktickej kopy, ktorá sa nachádza v popredí. Obe galaxie sa nachádzajú takmer na jednej rovine a vďaka tomu sa nám javí galaxia vzadu zväčšená a pokrivená. Objekty, podobné týmto poskytujú vedcom jedinečnú možnosť pre štúdium. Prakticky ide o vesmírne laboratóriá, ktoré ukazujú vzdialené objekty, ktoré by sme inak nemohli pozorovať.

Gravitačná šošovka by však mohla pomôcť ľudstvu aj inak. Aj naše Slnko by mohlo byť využité ako gravitačná šošovka. So správnymi nástrojmi by sme vďaka nej boli schopní priamo pozorovať blízke exoplanéty a zistiť, či sa na nich nachádza život.

Podľa výskumu by sme mohli vďaka tomuto fenoménu zachytiť najbližšie skalnaté planéty v neuveriteľnom detaile. Inými slovami, gravitačná šošovka nášho Slnka by nám teoreticky mohla poskytnúť obraz, na ktorý by sme v opačnom prípade čakali stovky rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre