SpravodajstvoVeda a výskum

Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil, ako sa kométa C/2019 Y4 vplyvom Slnka roztrieštila na kúsky

Zábery zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad

Kométa, ktorú astronómovia objavili v decembri minulého roku, sa už stretla so svojim koncom. Nepodarilo sa jej dostať sa do svojho najnižšieho preletu nad Slnkom, dokonca sa jej nepodarilo preletieť za našu obežnú dráhu. Kométa C/2019 Y4 je teraz kompletne na kúsky.

Zábery z 20. a 23. apríla, zachytené Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom zachytávajú okolo 30 úlomkov, ktoré pokračujú v kope na svojej ceste ku Slnku, píše sciencealert.com

„Ich vzhľad sa zmenil tak drasticky, že už je celkom zložité spojiť dokopy jednotlivé úlomky,“ vyjadril sa astronóm David Jewitt z Kalifornskej univerzity.

Astronómovia si nie sú istí, že či sú ich pozorovania komplikované tým, že úlomky striedavo odrážajú slnečné svetlo, alebo tým, že sa každý deň objavia iné. Pred zničením kométy vedci vyjadrili svoje nádeje, že ju bude možnosť pozorovať zo Zeme aj holým okom. Tie šance ale rapídne klesli. Trieštenie kométy nie je neobvyklým javom, keď sa kus skaly približuje ku Slnku. Vedcom sa podarilo tento jav zachytiť na fotografii, čo je podľa ich slov „veľmi vzácna udalosť“.

kométa
Zdroj: NASA

Vzácny jav

Väčšina komét, ktoré sa roztrieštia sú príliš tmavé na to, aby ich bolo možné vidieť. Jav takéhoto merítka sa udeje len raz, či dvakrát za desaťročie. Hubblovmu ďalekohľadu sa podarilo označiť jednotlivé časti kométy zo vzdialenosti 145 miliónov kilometrov.

Vedci sa domnievajú, že za trieštením kométy môže byť sublimácia ľadu v jej vnútri. Ako sa kométa blíži ku Slnku, ľad sa mení na plyn a vtedy vzniká aj jej žiara, či chvost. Lenže unikajúce plyny môžu slúžiť ako „tryska“ a kométu roztočiť. Ak bude rotácia príliš silná, odstredivá sila by mohla spôsobiť odlomenie častí kométy.

31. mája sa kométa dostane najbližšie ku Slnku, až na vzdialenosť 37 miliónov km. Pre porovnanie Merkúr, najbližšia planéta, obieha vo vzdialenosti 37 miliónov km. Následne budú úlomky putovať k okraju našej sústavy a už ich nikdy neuvidíme. Jeden obeh okolo Slnka im trvá 6-tisíc rokov.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close