SpravodajstvoVeda a výskum

Hoci vzdialené planéty máme dobre zmapované, tak oceány na Zemi viac menej nepoznáme. Prečo je tomu tak?

Vyzerá to tak, že ľudia sa radšej pozerajú na hviezdy

Ľudstvo upiera svoj pohľad na hviezdy. Každý jeden deň sa ku nám dostávajú fascinujúce správy z hlbokého vesmíru a už o pár rokov sa na povrch Mesiaca vrátia ľudia. Vedeli ste však, že väčšina pozemských oceánov ostáva neprebádané? Prečo je to tak vysvetľuje YouTube kanál Unveiled.

Zem tvorí okolo 70% vody, čo je približne 516-miliónov kubických kilometrov. Na prvý pohľad sa môžu oceány javiť ako chladné a nehostinné miesta, napriek tomu sú však kľúčom k pochopeniu našej planéty. Stále je viac ako pravdepodobné, že oceány ukrývajú doteraz neobjavené druhy živočíchov, či rastlín. Možno práve tie by mohli prekopať naše chápanie evolúcie od základov.

Najhlbšie časti oceánov sú aj dnes opradené rôznymi mýtmi, ktoré hovoria o obrovských tvoroch, ktoré žijú v častiach oceánov, ktoré ľudské oko doteraz nevidelo. Doteraz najväčším žijúcim živočíchom na Zemi je Vráskavec obrovský, ktorý sa radí medzi veľryby. O jeho existencii vieme len preto, lebo sa drží pri povrchu, aby sa nadýchol. Vráskavec má okolo 25 metrov na dĺžku. Niektorí vedci sa domnievajú, že v temných hĺbkach by sa mohli objavovať ešte väčšie živočíchy.

Nedostatok záujmu

Veľké percento oceánov ostáva nezmapovaných hlavne kvôli malému záujmu vedcov. Tým pádom sa nevyvinula ani dostatočne pokročilá technika, ktorá by nám to umožnila. Oveľa väčšej obľube sa teší objavovanie vesmíru. Oceánológovia dokonca tvrdia, že vesmír je najväčšou prekážkou pri preskúmavaní oceánov. Zmapovaných máme 100% povrchu Mesiaca, či Marsu, no len zhruba 5% našich vlastných oceánov.

Existujú však dobré dôvody, prečo toho vieme o vesmíre viac. NASA používa rádiové vlny na preskúmanie povrchov iných planét. Tie sa nedajú použiť v prípade našich oceánov, lebo ich brzdí voda. Na to, aby sme zmapovali dno oceánu potrebujeme sonar.

Je to však oveľa pomalší proces. Ak by sme porovnávali podmorské výpravy s tými vesmírnymi, objavíme ďalší problém. Čo sa týka vesmíru, v ňom sa musia astronauti vysporiadať s nedostatkom tlaku, čo nie je až tak zložité. Na druhú stranu v obrovských hĺbkach musí čeliť ponorka obrovskému tlaku. NASA tvrdí, že v hlbine Challenger (pozn. redakcie: najhlbšom mieste na Zemi) môže byť tlak až tisíckrát vyšší, než na povrchu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close