Hmotnosť našej Zeme sa každý rok mení: Tipnite si, priberá, alebo chudne?

Odpoveď na túto otázku sa dozviete nižšie.

Atmosfera Zeme
Zdroj: Pixabay.com (imonedesign)

Zem je treťou planétou Slnečnej sústavy a zároveň náš domov. Naša planéta má priemer takmer 13-tisíc km a váži 5,9×1024 kg. Jej váha je tak obrovská, že sa namiesto bežného čísla, ktoré by v tomto prípade bolo ešte 24 číselných miest za päťkou, píše v zlomku. Lenže je váha našej planéty rovnaká, alebo sa môže meniť?

Naša planéta je uzatvorený systém, hovorí sa v YouTube videu kanálu SciShow Space. Uzatvorený systém znamená, že väčšina hmoty, ktorá sa na planéte nachádza na nej aj ostane. Hmota na Zemi môže byť ale pretváraná do rôznych foriem či tvarov. Istým spôsobom by sa dalo povedať, že aj ľudia sú vytvorení zo Zeme, z hmoty, ktorá bola „pretvorená“ na človeka. Zaujímavé v tomto prípade je, že väčšia populácia sa nerovná väčšej hmotnosti. Momentálne sa na našej planéte nachádza približne 7-miliárd ľudí a ak by nás bolo o miliardu viac, Zem by vážila stále rovnako, len by bolo viac hmoty pretvorených v nás.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Naša Zem chudne

Napriek tomu je Zem rok čo rok ťažšia. Dodatočná hmota však neprichádza zo Zeme, ktorá je uzatvorený systém, ale z vesmíru okolo nás. Odhaduje sa, že každým rokom môže na našu planétu dopadnúť okolo 40-tisíc ton meteorického prachu, či iného odpadu z vesmíru. V tomto prípade ide o drobné čiastočky hmoty, ktoré môžu pochádzať aj z počiatkov našej Slnečnej sústavy. Vedci predpokladajú, že vesmírny prach, dopadajúci na Zem, by za mesiac dokázal naplniť veľký plavecký bazén.

V tomto smere naša planéta jednoznačne priberá, no zároveň aj nejakú hmotu stráca. Materiál, ktorý zo Zeme odchádza je hmota vo forme plynu a vedci zistili, že naša planéta môže strácať viac hmoty, ako dokáže získať. Naša planéta sa nachádza pri Slnku relatívne blízko. Teplo, ktoré na Zemi zažívame dokáže rozrušiť ľahšie plyny v našej atmosfére, napríklad vodík, alebo hélium. Tieto plyny sa môžu začať pohybovať tak rýchlo, že sa im podarí uniknúť zemskej gravitácii.

Dôsledkom tohto javu každú sekundu Zem stráca približne 3 kg vodíka, čo je približne 95-tisíc ton vodíka za rok. Čo sa týka hélia, naša planéta príde za rok o približne 1.6-tisíc ton hélia. Ak si na jednu stranu postavíme hmotu, ktorú Zem získa za jeden rok a na druhú stranu hmotu, ktorú za rovnaký čas stratí, zistíme, že naša planéta ročne príde o približne 56-tisíc ton hmoty. Nie je však dôvod na obavu. Aby naša Zem prišla o všetku svoju hmotu, musela by existovať niekoľko miliónkrát dlhšie, než doteraz existoval vesmír, čo je 13.8-miliárd rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre