Hibernácia v sci-fi filmoch: Môže sa z toho jedného dňa stať realita, ktorá nám pomôže objavovať nové svety?
Vo veľkom množstve filmov môžeme vidieť posádku preberať sa z niekoľkoročného spánku. Je to spôsob, akým budeme v dohľadnej dobre dobýjať nové planéty?
Vo väčšine sci-fi filmov, ktoré sa zaoberajú myšlienkou vesmírneho cestovania, môžete vidieť posádku vesmírnej lode, ktorá sa preberá z umelého spánku. Vďaka tejto metóde dokážu ľudia v budúcnosti prekonávať obrovské vzdialenosti a dostať sa k ďalším planétam.
Lenže ako veľmi sa táto technológia opiera o skutočnosť? Mohli by sme ju začať využívať už v blízkej budúcnosti? Tejto téme sa venuje portál Curious Droid. Ľudstvo sa chce vrátiť na povrch Mesiaca už o pár rokov a potom budú mať vesmírne agentúry v hľadáčiku planétu Mars. Čím ďalej sa však chceme dostať do vesmíru, tým dlhšie nám to bude trvať. Cesta na červenú planétu trvá cca 5 mesiacov, no ak by sme sa chceli dostať na okraj sústavy, musíme počítať s viac ako 10 rokmi.
To je len naša sústava. Cesta k najbližšej hviezde, Proxime Centauri, by zabrala približne 70-tisíc rokov, ak počítame so súčasnými technológiami. Ak by sa nám podarilo cestovať rýchlosťou svetla, stále by nám cesta zabrala niečo cez 4 roky. Ak by sa nám podarilo uložiť cestovateľov do stavu hibernácie, väčšinu cesty by prespali. Ušetrilo by sa miesto a palivo.
Užitočná technológia
Technológia hibernácie by ľudstvu dokázala pomôcť aj v prípade misií na Mars. Problém je, že ľudia nie sú druhom, ktorý prirodzene hibernuje, preto potrebujeme pomoc. Najbližšie má k tomu Terapeutická hypotermia, čo je zníženie teploty pacienta. Ľudstvo a cicavce všeobecne sa vyvinuli spôsobom, ktorý im umožňuje udržiavať si konštantnú telesnú teplotu. Výhodou je vyššia mobilita, no za cenu vyššieho metabolizmu, než aký majú zvieratá v hibernácii. Úlohou vedcov je preto nájsť spôsob, ako metabolizmus spomaliť.
Americká NASA a Európska ESA momentálne pracujú na zariadeniach, ktoré by dokázali u ľudí vyvolať stav Torporu. Je to určitá forma hlbokého spánku, pri ktorej sa znížia životné funkcie. Vesmírne agentúry navrhujú modul, ktorý by osobu uspal a následne schladil. Osoba v takomto stave však stále potrebuje živiny, ktoré by sa mali zavádzať do tela pomocou katétra.
Neprehliadnite
Takéto uspávanie má však svoje problémy. Výhodou je, že sa metabolizmus zmenší približne o 70% a zníži sa aj spotreba kyslíku, vedci však zistili, že mozog „nezaspí.“ Zároveň sa zistilo, že by sa ľudia z umelého spánku preberali veľmi dlhú dobu. Umelý spánok je koncept, ktorý si vyžaduje ešte veľa roboty a je pravdepodobné, že kým by sme túto technológiu zdokonalili, ľudstvo by vymyslelo rýchlejšie spôsoby cestovania.
Komentáre