Havárie kozmických sond nemusia byť len nešťastnou náhodou. V týchto prípadoch boli vyvolané úmyselne
V istých prípadoch môže zrážka s planétou priniesť dáta, ktoré by vedci iným spôsobom nedostali
Nehody sa stávajú a obzvlášť počas vesmírnych misií. Tie sú spravidla veľmi nákladné a preto nikto nechce, aby sonda spadla na povrch planéty, ktorú skúma, alebo aby sa zrazila s iným kozmickým objektom. Ako vždy, existujú aj výnimky a YouTube kanál SciShow Space hovorí o prípadoch, kedy bola havária sondy vyvolaná zámerne.
Mesiac
Prvé misie sa spravidla končili nárazom, pretože sme nemali dostatočné technológie na to, aby sme dokázali pristáť na povrchu iného kozmického telesa. Príkladom je sovietska misia Luna 2, ktorá prebehla v roku 1959. Sonda vrazila do povrchu Mesiaca a tým sa stala prvou sondou, ktorej sa podarilo „dotknúť sa“ iného kozmického telesa.
O niekoľko rokov neskôr sa zrútilo na povrch Mesiaca aj niekoľko sond americkej NASA, s názvom Ranger. Cieľom misií Ranger bolo zhotoviť pár detailných záberov mesačného povrchu, ktoré neskôr NASA využila pri plánovaní misií Apollo.
Aj napriek pokročilej technológii sa nájdu prípady, kedy vedci spôsobia haváriu náročky. V roku 1970, keď sa misia Apollo 13 dostala na obežnú dráhu Mesiaca, NASA havarovala s prázdnym raketovým posilňovačom priamo do mesačného povrchu. Dôvod? Vedci použili náraz ako nástroj na kalibráciu ich seizmometrov. Pomocou týchto nástrojov mohli neskôr študovať interiér Mesiaca.
Venuša
Venuša je ďalším kozmickým objektom, do ktorého vedci úmyselne narážali. Jednou z takýchto misií je aj Pioneer Venus 2, z roku 1978. Vedci z NASA vtedy pochopili, že nemá zmysel stavať sondu, ktorá by dokázala prežiť pekelné podmienky na povrchu. Ich cieľom bolo len zaznamenať dáta z jej atmosféry a potom spadnúť na povrch.
Neprehliadnite
Jupiter
Úplne iným príkladom je sonda Galileo, ktorú vedci poslali do útrob nášho najväčšieho plynného obra, Jupitera. Predchádzajúce zrážky sa udiali preto, aby sa mohli vedci dozvedieť niečo, čo by inak zistiť nemohli. Sonda Galileo bola pravým opakom. Vedci sa niečo dozvedeli a preto museli so sondou havarovať.
Sonda Galileo zistila, že na povrchu jedného z mesiacov, Europy, sa nachádzajú všetky kľúčové ingrediencie pre život. Sonda už bola takmer bez paliva a vedci sa rozhodli, že ju bude lepšie nasmerovať do útrob plynného obra, než aby ostala na obežnej dráhe donekonečna. Stále tam totiž bola šanca, že narazí do mesiaca a kontaminuje ho.
Komentáre