SpravodajstvoVeda a výskum

Exoplanéty majú pre nás väčší význam, ako si mnohí myslia. Dokážu nás o vesmíre toho veľa naučiť

Prvú planétu mimo našej sústavy sme objavili už v 90. rokoch a odvtedy ich počet rapídne stúpa

Dnes už vieme, že planéty mimo našej Slnečnej sústave sú celkom bežná vec. Prvú exoplanétu sa vedcom podarilo objaviť už v roku 1992 a odvtedy počet potvrdených exoplanét vzrástol na viac ako 4-tisíc.

Exoplanéty sú pre vedu mimoriadne dôležité objekty. Dokážu nás naučiť viac o tom, ako sa planéty rodia, no aj o tom, čo sa s nimi stane, ak ich domovská hviezda umrie. To sú všetko informácie, ktoré by sme sa štúdiom planét v našej Slnečnej sústave nikdy nedozvedeli, tvrdí YouTube kanál SciShow Space.

Skúmanie vzdialených planét však prinieslo vedcom niekoľko prekvapení. Ešte pred štúdiom prvej exoplanéty mali vedci celkom dobrý prehľad o tom, ako vznikajú slnečné sústavy. Na začiatku sa nachádza mladá hviezda, ktorá má okolo seba obrovský disk vesmírneho prachu a rôznych plynov, z ktorého sa rodia planéty.

Štúdia z roku 2018 však poukázala na jednu kuriozitu. Tím vedcov študoval sústavy s podobnými hviezdami. Na jednu stranu si zapisovali hmotnosti planét, ktoré sa nachádzali v starších sústavách a na druhú hmotnosť protoplanetárnych diskov v mladších sústavách. Prekvapením bolo, keď zistili, že sa im tieto údaje nezhodujú. Ukázalo sa, že planéty mali väčšiu hmotnosť ako protoplanetárny disk, z ktorého planéty vznikajú. Protoplanetárne disky preto nemusia mať dosť hmoty na to, aby z nich vznikli všetky planéty.

Existuje ale niekoľko vysvetlení. Planéty mohli čerpať hmotu z priestoru medzi hviezdami. Existuje aj možnosť, že odhady vedcov boli skreslené kvôli zlej metóde pozorovania. Ich odhady hmotnosti sa zakladajú na tom, koľko oxidu uhoľnatého vedia v protoplanetárnom disku zachytiť. Ak je však veľa oxidu uhoľnatého zmrazeného, prístroje ho nezachytia.

Zvláštny život exoplanét

Ukázalo sa, že formácia planét nemusí byť tak jednoduchá, ako sa spočiatku zdalo, no to isté platí aj o ich živote. V 90. rokoch vedci predpokladali, že planéty sa vyformujú na jednom mieste a tam aj ostanú. Objav planéty 51 Pegasi b to však zmenil. Ide o planétu, ktorá sa radí do skupiny horúcich Jupiterov a dodnes sme ich objavili desiatky.

Horúce Jupitery sú planéty, ktoré vznikajú ďalej od hviezdy, kde sú podmienky priaznivejšie a nachádza sa tam dosť materiálov. Lenže potom sa tieto plynné obry vplyvom gravitácie presúvajú bližšie ku svojej hviezde. Ich obežnú dráhu môžu ovplyvniť drobné objekty, alebo gravitačná sila protoplanetárneho disku.

Štúdium exoplanét nás naučilo, že planéty môžu prežiť smrť ich domovskej hviezdy. Nie všetky hviezdy totiž explodujú do supernovy a zničia všetko vo svojej blízkosti. Hviezdy podobné Slnku prejdú do fázy červeného obra a potom zhodia všetky vonkajšie vrstvy. Ostane len ich jadro, ktoré sa nazýva biely trpaslík.

Tento proces môže narušiť obežné dráhy planét, alebo ich dostať tak blízko, že ich nakoniec biely trpaslík roztrhá na kusy. V prípade nášho Slnka budú vo fáze červeného obra pohltené všetky vnútorné planéty, až po Mars. Štúdium exoplanét však ukázalo, že ak sa v sústave nachádza dostatočne vzdialená planéta, môže transformáciu prežiť. Potvrdila to aj štúdia z roku 2020, ktorá objavila planétu, obiehajúcu okolo bieleho trpaslíka.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close