Existuje vo vesmíre civilizácia, ktorá dokáže počuť naše rádiové vysielanie?
Už od čias prvých komerčných rádií ľudstvo vysiela aj do vesmíru.
V roku 1974 sme pomocou observatória Arecibo poslali do vesmíru kódovanú správu. Vedci upravili frekvenciu rádiovej vlny tak, aby do nej mohli zakódovať obrazce našej dna, postavu človeka a observatórium, z ktorého bola správa poslaná. Hovorí o tom aj YouTube kanál Joe Scott.
Správa bola vytvorená Carlom Saganom a Frankom Drakeom a venovaná bola všetkým mimozemským civilizáciám, ktoré by ju mohli zachytiť. V tomto prípade išlo o akési symbolické gesto. Odkaz poslali k hviezde vzdialenej 21-tisíc svetelných rokov. Symbolické gesto to bolo preto, lebo kým sa ku nej signál dostane, hviezda bude úplne inde.
V tomto prípade išlo o zámer, no vo filme Kontakt, z roku 1997, bolo spomenuté, že ľudstvo nevedomky vysielalo do vesmíru rádiové vlny takmer sto rokov. Prvá komerčná rádiová stanica vznikla v roku 1920 a odvtedy ľudstvo vysiela do éteru.
Pravdou je, že od prvého vysielania si ľudstvo vytvorilo akúsi rádiovú bublinu okolo Zeme, ktorá má priemer 200 svetelných rokov. V roku 1998 vytvoril astrofyzik David Palmer odhad toho, koľko hviezd sa môže v tejto bubline nachádzať. Jeho výsledky naznačovali, že v našej rádiovej bubline sa môže nachádzať takmer 15-tisíc hviezd.
Počuje nás niekto?
Každá potencionálna civilizácia, ktorá by žila na planétach, obiehajúcich okolo týchto hviezd, by dokázala zachytiť naše rádiové vysielanie. Problém je, že väčšina z týchto hviezd sú červené trpaslíky. Červené trpaslíky sú menšie a chladnejšie hviezdy, ako naše Slnko, čo znamená, že planéty, vhodné pre život, by museli okolo nej obiehať bližšie.
Neprehliadnite
Ak totiž chceme nájsť planétu so životom, dôležitým faktorom je obývateľná zóna. Ide o vzdialenosť, v akej dokáže voda na povrchu existovať v kvapalnom stave. Obývateľná zóna sa v prípade Červeného trpaslíka nachádza príliš blízko. Planéty sú v tejto vzdialenosti viazané na hviezdu a len jedna strana je k hviezde otočená. Znamená to, že na polovici planéty je večný deň a na tej druhej večná noc. Tieto planéty nie sú najideálnejšími planétami pre život.
Ak by sa aj v našej rádiovej bubline nachádzala civilizácia, ktorá nás dokáže počuť, objavuje sa ďalší problém. Rádiové vlny strácajú svoju silu, čím ďalej cestujú. Ak by sa náš rádiový signál dostal k nejakej vzdialenej civilizácii, tá by potrebovala naozaj veľké observatórium na to, aby dokázala náš signál zachytiť. Predpokladá sa, že rádiový tanier by musel mať veľkosť celej planéty.
Lenže koľko reálne obývateľných planét sa okolo nás nachádza? Ak budeme pátrať po planétach, ktoré sa nachádzajú v okolí správnej hviezdy a ešte k tomu v obývateľnej zóne, z 15-tisíc hviezd sa stane len 115 hviezd. Ak si však vezmeme do úvahy, že týchto 115 hviezd existovalo už niekoľko miliárd rokov, je nepravdepodobné, že by sa vyvinula civilizácia v rovnakom časovom období, ako my. Napriek tomu nevieme, čo sa vo vesmíre nachádza a po stopách mimozemskej inteligencie pátra aj inštitút SETI (pozn. redakcie: Search for Extra-Terrestrial Intelligence). Momentálne však nemáme odpoveď na to, či sme vo vesmíre sami.
Komentáre