SpravodajstvoVeda a výskum

Existuje vesmírna hranica, ktorú sa ľuďom nikdy nepodarí prekonať?

Vesmír je obrovským miestom a ukazuje sa, že ani s futuristickými technológiami nebude ľahké prejsť z jedného konca na druhý

Existuje miesto vo vesmíre, kam sa ani napriek všetkým snahám nebudeme môcť dostať? Ukazuje sa, že áno. Aj s futuristickými technológiami totiž ostaneme uväznení v našej vesmírnej „bubline“, hovorí sa v YouTube videu kanálu Kurzgesagt – In a Nutshell.

Zem sa nachádza v jednom z kľudnejších ramien Mliečnej dráhy, našej galaxie. Je to špirálovitá galaxia, ktorá má priemer približne 100-tisíc svetelných rokov a nájdete v nej miliardy hviezd, hmlovín, temnej hmoty, čiernych dier a mnohých ďalších kozmických objektov. Na prvý pohľad sa naša galaxia môže zdať ako pomerne naprataný priestor, avšak realita je taká, že väčšinu z neho netvorí nič.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Priemerná vzdialenosť medzi hviezdami je približne 47 triliónov kilometrov. Ak by sme sa pokúsili so súčasnými technológiami vyslať raketu k najbližšej hviezde, jej cesta by trvala tisíce rokov. Samotná Mliečna dráha je obrovská, no spolu s našim susedom, Andromedou a trpasličími galaxiami tvoríme Miestnu skupinu galaxií. Toto zoskupenie má v priemere 10-miliónov svetelných rokov. Miestna kopa galaxií je zase súčasťou Superkopy Laniakea a tá je len jedna z miliardy, ktoré sa nachádzajú v pozorovateľnom vesmíre.

Ak by sa ľudstvu podarilo vyvinúť technológie, ktoré by vesmírne cestovanie výrazne zjednodušili, pravdepodobne by sme sa vedeli pohybovať len v prostredí Miestnej galaktickej kopy. To je samo o sebe obrovský priestor, avšak v porovnaní s pozorovateľným vesmírom, Miestna kopa galaxií je len 0.00000000001% z neho.

Posledná hranica

Prečo ale nemôžeme ísť ďalej? Odpoveď sa ukrýva v prázdnom priestore. Prázdnota totiž nie je úplne prázdna a má istú formu energie, ktorá sa nazýva kvantová fluktuácia. V najmenšom merítku totiž vesmír nie je úplne v pokoji. Objavujú sa častice hmoty a antihmoty, ktoré sa navzájom ničia. Toto kvantové vákuum sa dá predstaviť aj ako bublajúca voda s hustejšími a menej hustými regiónmi.

Krátko po veľkom tresku sa vesmír rozrástol z malej guličky na obrovský priestor, aký poznáme dnes. Toto rozpínanie nastalo v priebehu niekoľkých sekúnd a nazýva sa obdobie kozmickej inflácie. Vďaka rapídnemu procesu sa roztiahli aj kvantové fluktuácie a subatomické vzdialenosti sa odrazu stali galaktickými vzdialenosťami.

Po inflácii začala gravitácia priťahovať všetko k sebe. Vo väčšom merítku bola vesmírna expanzia silnejšia a prekonala gravitáciu, v menšom merítku gravitácia vyhrala. Po čase sa z hustejších oblastí stali galaktické kopy, ako ich poznáme dnes. Dôvod, prečo nemôžeme cestovať z jednej galaktickej kopy do druhej sa nachádza v expanzií vesmíru. Temná hmota, ktorá sa medzi týmito kopami nachádza rozširuje vesmír a tým pádom sa vzdialenosti medzi nimi stále zväčšujú. Teoreticky môžeme poslať raketu do priestoru medzi kopami galaxií, avšak v tom prípade by bojovala proti rýchlosti vesmírnej expanzie, ktorej sa nemôže rovnať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close