Európa trpí globálnym otepľovaním viac, ako ostatné kontinenty sveta
Výskumy ukázali, že Európa už prekonala hranicu 1.5 stupňov Celzia.
V roku 2015 svetové krajiny uzavreli takzvanú Parížsku dohodu. Jej cieľom bolo obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu 1.5 stupňov Celzia. Momentálne však svet nie je ani zďaleka na ceste, ktorá by viedla k naplneniu tejto dohody. Európa už túto hranicu prekročila.
Podľa najnovších analýz budú teploty na Zemi približne o 2.4 °C vyššie, ako teploty pred priemyselnou revolúciou. Od konca októbra prebieha svetová klimatická konferencia COP26 a odborníci varujú, že sú potrebné drastické kroky na nápravu.
Vedci však objavili nový znepokojujúci problém, píše portál Space. Ukazuje sa, že sa podnebie Európy otepľuje rýchlejšie, než zvyšok sveta a snažia sa pochopiť prečo. Podľa správ už Európa prekročila hranicu 1.5 °C a dnes je približne o 2.2 °C teplejšia, než bola pred priemyselnou revolúciou.
Pre vedcov stále ostáva záhadou, prečo je to tak, no jeden z odhadov tvrdí, že za to môže malá vzdialenosť od Arktídy, ktorá je najrýchlejšie sa otepľujúcim regiónom na svete.
„Oblasť Arktídy sa otepľuje približne trojnásobne rýchlejšie, ako je svetový priemer. Momentálne je o tri stupne teplejšia, ako bola pred priemyselnou revolúciou. Je však zložité vedecky vysvetliť, prečo sa táto oblasť otepľuje rýchlejšie,“ vyjadrila sa Samantha Burgess, ktorá monitoruje klimatické zmeny, v rámci programu Copernicus.
Otepľovanie severného pólu
Rýchlosť otepľovania Arktídy je úzko spojená so zemským Albedom, schopnosťou našej planéty odrážať slnečné svetlo. Biely ľad na póloch slúži ako zrkadlo a tým pádom odráža slnečné svetlo namiesto toho, aby ho absorbovalo. Keď sa ľad rozpúšťa, vznikajú jazerá a schopnosť našej planéty odrážať svetlo sa znižuje. Voda následne absorbuje viac slnečného svetla a ohreje sa. Zvláštnosťou je, že tento jav je pozorovateľný len na severnom póle, nie na tom južnom.
Neprehliadnite
Prečo Antarktída nevykazuje rovnaké otepľovanie ako Arktída ostáva záhadou. Jedno z vysvetlení znie, že Antarktída je kontinent v pravom slova zmysle a má pod sebou pôdu.
Otepľovanie regiónu Arktídy vedie k roztápaniu trvalo zamrznutých oblastí. V nich sa nachádzajú nerozložené pozostatky rastlín a zvierat. Keď dochádza k roztápaniu týchto regiónov, tieto ostatky sa začnú rozkladať a uvoľnia do atmosféry viac skleníkových plynov. Tie prispievajú k ďalšiemu otepľovaniu.
Ako to bude vyzerať s Európou?
Celý cyklus má vplyv aj na Európu. Rok 2020 bol najteplejším rokom v histórii kontinentu. Teploty boli až o 1.9 °C vyššie, ako priemerné teploty v rozmedzí rokov 1981-2010. Podľa odborníkov otepľovanie už spustilo výkyvy počasia, ktoré boli pre Európu doteraz nevídané, napríklad tornáda, alebo záplavy. Dobrým príkladom môže byť nedávne vyčíňanie počasia v susednej Českej republike.
Európa je na tom síce horšie, ako zvyšok sveta, no ešte nič nie je stratené, vyjadrila sa Burgess. Hrozba globálneho otepľovania je vážny problém a všetko závisí na tom, aké rozhodnutia padnú na tohtoročnej konferencii.
Komentáre