SpravodajstvoVeda a výskum
Dvojica fyzikov tvrdí, že je možné prejsť horizontom udalostí bez problémov
Stále by to ale bola jednosmerná cesta
Čierne diery sú z hľadiska gravitačnej sily tie najextrémnejšie objekty vo vesmíre. Ich zovretie je tak silné, že im neunikne ani najrýchlejšie sa pohybujúca vec vo vesmíre – svetlo. To však nie je všetko. Extrémna gravitácia môže mať ničivý dopad na objekty, ktoré padajú dovnútra a vedci pre tento jav vymysleli nový pojem – špagetifikácia.
Ak by do čiernej diery padal človek nohami napred, gravitačná sila pri nohách by ho ťahala niekoľkonásobne silnejšie ako gravitačná sila v oblasti jeho hlavy. Astronaut by sa vďaka tomuto javu naťahoval ako špageta a cestu by nedokázal prežiť, píše portál IFLScience. Ak však chceme zistiť, čo sa deje za horizontom udalostí, musíme sa tam ísť pozrieť osobne, lebo spoza neho neunikne nič, ani svetlo.
Cesta do stredu čiernej diery
Dvojici fyzikov sa však podarilo nájsť výnimku. Riešenie problému špagetifikácie sa totiž nachádza vo veľkosti samotnej čiernej diery. Poznáme dva odlišné typy čiernych dier – Čierne diery s hmotnosťou hviezdy, alebo supermasívne čierne diery, ktoré majú hmotnosť niekoľkých miliárd hviezd. Čím väčšiu hmotnosť čierna diera má, tým väčší je aj jej horizont udalostí. Čierna diera s hmotnosťou hviezdy by mala mať horizont udalostí s priemerom okolo 3 km, zatiaľ čo supermasívna čierna diera má horizont udalostí s priemerom 11-miliárd km.
Ak si zoberieme čiernu dieru s hmotnosťou jednej hviezdy, na hranici horizontu udalostí sa budeme nachádzať oveľa bližšie k singularite (pozn. redakcie: srdcu čiernej diery a zdroju gravitačnej sily) ako v prípade supermasívnej čiernej diery. To znamená väčšie rozdiely v gravitačnej sile a následnú špagetifikáciu.
V prípade supermasívnej čiernej diery by sa potenciálny astronaut nachádzal oveľa ďalej od zdroja gravitácie, čo by znamenalo, že rozdiely v gravitačnom ťahu medzi nohami a hlavou by neboli až také drastické. Je preto možné, čisto teoreticky, aby astronaut prešiel cez horizont udalostí supermasívnej čiernej diery a túto cestu aj prežil.
Neprehliadnite
Má to samozrejme niekoľko háčikov. Supermasívna čierna diera by nemohla mať okolo seba akrečný disk a nemohla by pohlcovať žiadnu hmotu. Ďalším problémom je, že astronaut by síce prešiel horizontom udalostí bez problémov, stále by ale išlo o jednosmernú cestu. Astronaut by nedokázal podať správu o ničom, čo by v čiernej diere videl.
