Dve najväčšie a najzáhadnejšie štruktúry v našej galaxii dostali vysvetlenie: Vytvorila ich 100-tisíc rokov dlhá explózia?
V najnovšej štúdií vedci prinášajú viac svetla do záhady bublín Fermi a eROSITA.
Blízko centra našej galaxie, Mliečnej dráhy, ležia dve kolosálne štruktúry. Jedna sa nazýva Fermiho bublina a druhá bublina eROSITA – podľa teleskopov, ktoré ich objavili.
Táto dvojica patrí medzi najväčšie a najzvláštnejšie štruktúry, aké možno v našej galaxii nájsť. Jedna sa rozpína do vzdialenosti 25-tisíc svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Druhá je rovnako veľká, no nachádza sa pod ňou. Galaktická rovina je označenie pre priestor, kde leží väčšina galaktickej hmoty.
Podľa nového výskumu mohli gigantické bubliny vzniknúť počas explózie, ktorá trvala celých 100-tisíc rokov, informuje portál Live Science. Dvojica bublín sa navzájom prekrýva, no ich zloženie je diametrálne odlišné. Fermiho bublina sa skladá z extrémne rýchlych častíc, ktoré astronómovia označujú ako kozmické lúče. Pozorovať ju dokážu len tie teleskopy, ktoré dokážu zachytiť gama lúče.
Bublinu eROSITA je zas tvorená horúcim plynom žiariacim v röntgenovom spektre. Presná príčina ich vzniku je niečo, na čom sa vedci ešte stále nedokážu zhodnúť, no všetci tvrdia, že sú bubliny výsledkom obrovskej explózie, ktorá sa odohrala dávno v galaktickom strede. Viac svetla do tejto záhady prináša nová simulácia, ktorá sa vracia v čase aby určila kedy, kde a ako tieto obrovské bubliny vznikli.
Obrovská explózia
Vedci svoje zistenia publikovali v prestížnom magazíne Nature Astronomy. Štúdia ukazuje, že za vznikom bublín stojí s najväčšou pravdepodobnosťou supermasívna čierna diera v centre našej Mliečnej dráhy. Táto explózia mala trvať celých 100-tisíc rokov a začala sa pred 2.6-miliardami rokov. Explóziu pravdepodobne vyvolala hmota o hmotnosti tisícov Sĺnk, ktorú supermasívna čierna diera pohltila. Následkom toho vznikli dva intenzívne prúdy, skladajúce sa z vysokoenergetických častí. Tie sa pohybovali rýchlosťami blížiacimi sa k rýchlosti svetla a „nafúkli“ obrovské bubliny vytláčaním okolitej hmoty.
Neprehliadnite
Supermasívna čierna diera v centre Mliečnej dráhy sa nazýva Sagittarius A* a dnes je relatívne pokojná, no podľa novej štúdie to tak nebolo vždy. Simulácia naznačuje, že v minulosti bola táto čierna diera zúrivým objektom plným energie, ktorý pohlcoval všetku hmotu, ktorá sa mu dostala do cesty.
„Na to, aby vznikli tak silné prúdy schopné nafúknuť bubliny Fermi a eROSITA, musela mať naša centrálna čierna diera veľký apetít. Predpokladáme že v tej dobe musela pohltiť hmotu, rovnajúcu sa hmotnosti až 10-tisíc našich Sĺnk,“ vysvetľuje Karen Yang, autorka štúdie z National Tsing Hua University.
Predchádzajúce teórie prepájali existenciu bublín s obrovskou supernovou, ktorá sa odohrala blízko galaktického jadra. Nová simulácia je prvou, ktorá sa pokúša sledovať vývoj oboch bublín súčasne a prikláňa sa k teórii, že za ich vznik môže supermasívna čierna diera. Tá slúžila ako urýchľovač častíc a časť hmoty odviedla k pólom, kde vznikli obrovské prúdy vysokoenergetických častíc. Tie vystrelili naprieč galaxiou obrovskými rýchlosťami a postupne zapĺňali obe bubliny.
Komentáre