Dostaneme sa niekedy na Mars? Astronauti budú čeliť týmto rizikám
Odborníci prepočítavajú riziká, ktorým budú astronauti vo vesmíre čeliť a zisťujú, či je let na Mars reálnou možnosťou.
O ceste na Mars sa síce začína hovoriť čoraz častejšie, no pravdou je, že ak chcú vesmírne agentúry poslať človeka na červenú planétu, musia čeliť obrovským technologickým, či zdravotným prekážkam, píše portál SciTech Daily.
Jedným z obrovských rizík je radiácia, ktorej by boli astronauti počas cesty na Mars vystavení. Táto radiácia pochádza buď zo Slnka, alebo vzdialených hviezd, či galaxií. Otázkou v tomto prípade je, či je radiácia natoľko veľkým problémom, že by ohrozila cestujúcich astronautov na živote. Odpoveď ale nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
„Áno, ale zároveň aj nie,“ vyjadrili sa výskumníci z univerzity UCLA.
Táto záhadná odpoveď znamená nasledovné: Ľudia by sa mali dostať bezpečne na Mars a domov, no za určitých predpokladov. Za prvé, ich raketa musí byť dostatočne chránená pred radiáciou a za druhé, najväčší výlet v histórii ľudstva musia stihnúť približne do štyroch rokov. Práve načasovanie cesty je v tomto smere tým najdôležitejším aspektom.
Dostaneme sa niekedy na Mars?
Vedci tvrdia, že najvhodnejším časom na odštartovanie misie je čas, kedy je Slnko na vrchole svojej aktivity. Toto obdobie sa nazýva solárne maximum a astronautom poskytne určitú výhodu. Raketa dokáže zablokovať radiáciu, prichádzajúcu od Slnka a Slnko zase blokuje najnebezpečnejšie žiarenie, ktoré prichádza zo vzdialených galaxií.
Neprehliadnite
Zároveň vedci predpokladajú, že štvorročné okno misie je viac, ako dostačujúce. Priemerná dĺžka letu na Mars je 9 mesiacov. Faktorom je aj načasovanie a dostupné palivo, no podľa dostupných informácii je možné, že astronauti stihnú „otočiť“ Mars do dvoch rokov. Ak by na červenej planéte strávili viac ako štyri roky, vystavili by sa nebezpečne vysokej dávke radiácie.
Ďalším problémom je aj ochranný plášť rakety. Výskumy ukázali, že hrubší plášť môže lepšie astronautov chrániť, no ak bude príliš hrubý, posádka by bola vystavená zvýšenému množstvu sekundárnej radiácie.
„Naša práca ukazuje, že vesmírna radiácia limituje naše možnosti, hlavne čo sa týka hmotnosti rakety a času odletu. To všetko sú podstatné technologické obtiaže, no napriek tomu je ľudská misia na Mars reálnou možnosťou,“ vyjadril sa Yuri Shprits, z univerzity UCLA.
Shprits dodáva, že vo vesmíre sú škodlivé dva typy radiácie – radiácia zo Slnka a kozmické lúče. Intenzita oboch závisí od slnečnej aktivity. Kozmické lúče sú najslabšie približne 12 mesiacov po vrchole solárnej aktivity, zatiaľ čo solárna radiácia vrcholí v období solárneho maxima.
Otázne je, či sa dokážu odborníci s týmito rizikami vysporiadať. Americká vesmírna agentúra, NASA, plánuje cestu prvých astronautov na Mars okolo roku 2030 a na červenú planétu sa chystá aj šéf súkromnej spoločnosti SpaceX, Elon Musk. Práve Musk má s Marsom oveľa ambicióznejšie plány. Jeho snom je túto planétu kolonizovať, a to čo najskôr.
Komentáre