Dokážu si ľudia v budúcnosti poradiť s koncom Slnečnej sústavy?
Krutou pravdou je, že sa za niekoľko miliárd budeme musieť odsťahovať
Moderný človek existuje na našej planéte už niekoľko sto-tisíc rokov. Za ten čas sme toho prežili veľa, avšak v kozmickom merítku existujeme len nepatrne krátku chvíľu. Tvrdou pravdou je, že budúci ľudia budú musieť čeliť katastrofám, ktoré by mohli mať potenciál ohroziť celú ľudskú rasu. YouTube kanál SciShow Space ale hovorí, že koniec budeme schopní celkom dlho odkladať.
Ak sa ľudstvu podarí vydržať dostatočne dlhú dobu, bude musieť čeliť krízam, akými sú napríklad pohltenie Zeme rastúcim Slnkom, vyhasnutie Slnka, alebo zrážka s galaxiou Andromeda. Na začiatok treba povedať, že žiaden z týchto katastrofických scenárov sa neudeje skoro. Faktom ale ostáva, že Zem sa raz stane vďaka Slnku neobývateľnou. Naša hviezda totižto každým rokom žiari o trochu jasnejšie a bude v tom pokračovať niekoľko sto miliónov rokov. Následkom toho bude naša planéta čoraz teplejšou.
Napríklad skaly erodujú pri vysokých teplotách jednoduchšie. To znamená, že v budúcnosti bude atmosfére vystavených viac skalnatých povrchov, než je tomu dnes. Odhalené skaly môžu reagovať s oxidom uhličitým v atmosfére, tým pádom vznikne jeho nedostatok. Rastliny na našej planéte potrebujú oxid uhličitý tak, ako my potrebujeme kyslík. Vedci predpokladajú, že za približne 800-miliónov rokov nebude v atmosfére dostatok oxidu uhličitého na fotosyntézu, čo by mohlo znamenať koniec zložitého života na Zemi. Baktérie, ktoré prežijú, vymrú o miliardu rokov na to.
Vesmírne sťahovanie
Ľudia budúcnosti by mohli vymyslieť metódu, ktorou prebytočné svetlo zablokujú, alebo by mohli našu planétu opustiť. Najbližšou planétou od nás je Mars, no ak by sa nám podarilo pomocou terraformácie (pozn. redakcie: hypotetická metóda, ktorá by dokázala pretvoriť planétu na obývateľnú) vytvoriť atmosféru a upraviť teplotu, dalo by sa na nej žiť. Mars však nie je, rovnako ako Zem, trvalým riešením.
Neprehliadnite
Približne za 6-miliárd rokov sa v slnečnom jadre minie všetok vodík, ktorý hviezdu poháňa. V tejto chvíli prejde Slnko do ďalšej fázy svojho života a začne zlučovať prvky hélia. Zároveň hviezda začne pomaly narastať. Najprv pohltí Merkúr, potom Venušu a následne Zem. Mars síce zostane „zachránený,“ avšak bude sa nachádzať tak blízko Slnka, že príde o všetku atmosféru.
Poslednou záchranou sú mesiace Europa a Enceladus. V súčasnosti ide o ľadom pokryté planéty, ktoré by sa ale mohli v budúcnosti premeniť na vodné svety. Život na nich by bol v tejto fáze možný, ale opäť len na chvíľu. Tieto dva mesiace budú pravdepodobne poslednou zastávkou ľudstva predtým, než opustíme Slnečnú sústavu nadobro.
Aby toho nebolo málo, ešte predtým, než sa Slnko rozšíri a pohltí vnútorné planéty našej sústavy, dôjde ku zrážke s našim najbližším galaktickým susedom, Andromedou. Vďaka tomu sa výrazne skomplikuje navigácia k iným hviezdam a zrážajúce sa plyny odštartujú veľa supernov. Ak by však ľudia budúcnosti prekonali túto prekážku, dokázali by sme prežiť ďalších trilión rokov, možno aj dlhšie.
Komentáre