Dokážu ľudia naozaj počuť hlasy mŕtvych, alebo sa za tým ukrýva niečo iné?
Nový výskum sa snaží lepšie pochopiť skupinu ľudí, ktorí dokážu počuť hlasy zo záhrobia.
Ak ste sa s nimi nestretli, určite ste aspoň počuli o ľuďoch, ktorí tvrdia, že sa vedia rozprávať s mŕtvymi. Hoci stále nevieme, či je niečo také možné, vedecká komunita je, čo sa týka schopností týchto jedincov, skeptická. Skupina vedcov sa ale rozhodla zistiť, aké vlastnosti vedú človeka k tomu, aby niečo takéto tvrdil.
Portál Science Alert píše, že jedinci, ktorí v detstve prešli auditívnymi halucináciami, alebo sú na tento druh zvukových ilúzií náchylnejší, môžu v dospelosti tvrdiť, že sa dokážu rozprávať s dušami zosnulých človekov. Výskum nemá za cieľ napádať rôzne médiá, no výsledky by mohli výrazne pomôcť pri chápaní duševných chorôb – napríklad schizofrénie. Pri tomto ochorení sa môžu u jedinca objaviť naozaj znepokojivé zvukové halucinácie.
Duchovné zážitky sa radia do paranormálnej sféry a vo väčšine prípadov sa môžu rozdeliť na dve kategórie. Buď dotyčná osoba niečo videla, alebo niečo počula, v oboch prípadoch bez externého stimulu. Pre vedcov sú duchovné zážitky fascinujúce. Chcú lepšie chápať hlavne to, prečo sa niektorí ľudia obrátia na duchovno, zatiaľ čo iní hľadajú lekársku pomoc.
„Spiritualisti zvyknú hlásiť nezvyčajné zvukové zážitky, ktoré majú pozitívny charakter. Začnú sa prejavovať už v mladosti, no osoba má nad nimi kontrolu,“ tvrdí psychológ Peter Moseley.
Ak dokážu vedci pochopiť, prečo tieto osoby počujú „hlasy mŕtvych“, mohli by získať viac informácií o tom, ako postupovať v prípade, kedy človek hlasy v hlave kontrolovať nevie – v prípade mentálneho ochorenia.
Čo vedie človeka k presvedčeniu, že počuje hlasy zo záhrobia?
Nový výskum sa rozhodol zistiť, čo delí spiritualistov od „normálnych ľudí“ a prečo sú to práve oni, ktorí veria tomu, že počujú hlasy zo záhrobia. 44.6% spiritualistov priznalo, že hlasy počúva každý deň. 31.7% opýtaných priznalo, že hlasy nepočujú len v hlave, ale prichádzajú aj z vonkajších zdrojov.
Neprehliadnite
Ďalej sa ukázalo, že spiritualisti veria na nadprirodzeno vo väčšej miere, ako bežný človek. Zároveň sú to ľudia, ktorých netrápi, čo si o nich myslia iní. Zároveň ide o skupinu ľudí, ktorá dokáže efektívne „odizolovať“ svet okolo nich, napríklad pri sústredení sa.
Prvý zážitok, kedy počuli nejakú formu hlasu, začal okolo 21. roku. Dovtedy údajne nepočuli o spiritualizme, no k tomuto presvedčeniu sa dostali, keď hľadali odpovede na svoje nezvyčajné zážitky.
Výskum teda dokázal že počúvanie hlasov mŕtvych nie je niečo, čo vzniká spoločenským tlakom, alebo vierou v nadprirodzeno. Ľudia, ktorí sú náchylnejší k prežívaniu rôznych zvukových halucinácií sa k spiritualizmu dostali, keď sa snažili pochopiť to, čo sa im deje. Táto filozofia im jednoducho sedela k zážitkom, ktoré prežívali a videli v nej nejaký význam.
Spiritualizmus má, aspoň pre tých, ktorý sa mu venujú, reálny význam, pretože pomáha interpretovať nezvyčajné zážitky z mladosti, pre ktoré nemali vysvetlenie. Tými zážitkami boli časté zvukové halucinácie, ktoré zažívali aj počas svojej kariéry ako médium. Zároveň výskum dokázal, že rozhovor s mŕtvymi nie je fenomén, ktorý dokáže prežiť každý, ak sa veľmi snaží. Každý s účastníkov štúdie, ktorý tvrdil, že podobnými schopnosťami ovplýval, spĺňal určité osobnostné predpoklady.
Komentáre