fbpx
SpravodajstvoVeda a výskum

Dokážete uhádnuť, ako vonia planéta Urán? Príjemná aróma to určite nie je

Ak vieme zistiť, aká aróma prevláda na určitej planéte, vieme z čoho sa môže skladať a aká môže byť jej história

Prieskum vesmíru sa vo väčšine prípadov spolieha na to, čo dokážu naše teleskopy vidieť. Aby to však nebolo príliš nudné, z času na čas vedci oliznú kus mesačnej skaly, ohmatajú meteorit, či simulujú zvuk hviezdy, hovorí sa v YouTube videu kanála SciShow Space.

Vyššie spomenuté metódy však nie sú jedinými, ktoré nám vedia o vesmíre prezradiť nové informácie. Hoci sa to zdá nepravdepodobné, pomôcť nám môžu aj pachy. Je pravdou, že sme zatiaľ na veľa miestach neboli, no vedci už teraz tvrdia, že majú celkom dobrú predstavu o vôni jednotlivých planét. Ukazuje sa, že ak sa nám podarí vyriešiť záhadu vesmírnych pachov, dokážeme prísť na to, z čoho sa planéty môžu skladať.

Príkladom môže byť štúdia z roku 2018. Vedci sa snažili zistiť, z čoho sa skladajú oblaky Uránu, aby mohli presnejšie určiť vývoj planéty. Už predtým sa vedelo, že vrchné vrstvy atmosfér Jupitera a Saturnu obsahujú veľa amoniaku. V praxi to znamená, že tieto planéty by vám voňali ako čistiace prostriedky. Vedci si však neboli istí, či to platí aj v prípade Uránu.

História planét

Ukázalo sa že nie. Oblaky modrej planéty boli plné sírovodíka, čo znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude planéta páchnuť ako prdy. Lenže ako sa k takémuto tvrdeniu dopracovali? Pomocou špeciálneho teleskopu vedci získali spektroskopickú stopu planéty. Každá častica totiž pohlcuje a vyžaruje špecifické vlnové dĺžky svetla. Vedci sa preto na túto stopu pozreli a pomocou chýbajúcich častí svetelného spektra zistili, aké molekuly sa v atmosfére nachádzajú.

Okrem informácie o nepríjemnom zápachu sa však vedci dozvedeli oveľa viac. To, že planéta nemá vysokú koncentráciu amoniaku, no prebytok sírovodíka naznačuje, že mohla vzniknúť oveľa ďalej od Slnka, kde nebolo tak veľa molekúl amoniaku. Táto teória zároveň môže vysvetliť, prečo je Urán tak malý v porovnaní s dvoma plynnými obrami.

Občas však spektroskopické dáta nestačia. V prípade mesiaca Saturnu, Titanu, dokázala sonda Cassini odhaliť len niektoré zložky jeho atmosféry. Tie ostatné sa vzájomne prekrývali. Vedci sa preto pokúsili zrekonštruovať atmosféru v laboratóriu. Do špeciálnej komory pridali všetky známe látky a potom pridávali ostatné, kým sa ich spektroskopická stopa nezhodovala s pozorovaniami. Tak či onak, ak vedci dokážu prísť na to, ako vesmír vonia, dokážu rozpoznať aj jeho zloženie a aj podmienky, za ktorých vznikol.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close