SpravodajstvoVeda a výskum

Dokáže „srdce čiernej diery“ existovať samo o sebe?

Objavenie nahej singularity by vedcom umožnilo prepojiť dve nezlučiteľné teórie

Asi vás neprekvapí, že jednou zo základných charakteristík čiernych dier je to, že sú čierne. Kruh temnoty, ktorý môžeme vidieť na ilustráciách je v skutočnosti horizont udalostí, vzdialenosť za ktorou rýchlosť, potrebná na vymanenie sa z gravitačného vplyvu tohto monštra, prekračuje rýchlosť svetla, najrýchlejšej častice vo vesmíre.

Keďže svetlo nemá šancu zovretiu čiernej diery uniknúť, vnímame tento región ako kružnicu temnoty. Čo sa však nachádza hlbšie, v srdci najextrémnejších objektov, ktoré vo vesmíre poznáme? Súčasné modely popisujú čiernu dieru ako objekt, ktorý zakrivuje časopriestor do jedného jediného bodu, v ktorom sa zakrivenie časopriestoru rovná nekonečnu. Tento bod sa nazýva gravitačná singularita a nikto nevie, ako si takýto bod vo vesmíre má predstaviť.

Obnažená singularita

Gravitačná singularita je v teórii bod, ktorý nemá žiaden obsah, zato má však nekonečnú hustotu. Teoretizuje sa aj o existencií obnažených singularít, čo je v podstate gravitačná singularita, ako bola vysvetlená vyššie, len bez desivého obalu, akým je čierna diera. Dokážu tieto objekty vo vesmíre reálne existovať?

YouTube kanál SciShow Space sa pokúsi túto otázku zodpovedať. Singularita vo svojej definícii nie je to isté, ako čierna diera, ale singularita je príčina, prečo čierna diera vzniká. Čiernou dierou spravidla nazývame oblasť, ktorá sa nachádza za horizontom udalostí. Vyššie bolo spomenuté, že práve v tejto oblasti sa gravitačný ťah singularity stáva natoľko silným, že mu nedokáže uniknúť ani len svetlo.

V roku 1965 prišiel astrofyzik Roger Penrose s teóriou, ktorá hovorí, že všetky čierne diery musia mať vo svojom srdci singularitu. Nedokázal však demonštrovať, že singularita sama o sebe musí mať bod, spoza ktorého sa nič nevráti, inými slovami horizont udalostí. Inými slovami, nedokázal vyvrátiť existenciu obnažených singularít, hoci bol pevne presvedčení, že takýto objekt nedokáže vo vesmíre existovať.

Štyri roky na to Penrose vymyslel princíp kozmickej cenzúry, v ktorom sa hovorí, že existencia nahej singularity je vo vesmíre nemožná. V roku 1991 jeho tvrdenie vyvrátila dvojica vedcov, pomocou počítačových simulácií. Na disku rotujúceho prachu demonštrovali, že všeobecná teória relativity vskutku umožňuje existenciu nahej singularity. Neskôr však priznali, že si nie sú istí, či by sa nahé singularity objavili, keby odstránili zjednodušujúce predpoklady, ktoré pri simulácií použili. Väčšina vedcov ale považuje nahé singularity za nefyzikálne.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close