SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Dokáže sonda preletieť krížom cez plynnú planétu, akou je Jupiter?

Plynné obry nemajú pevné jadro, ako napríklad Zem. Je možné preletieť cez planétu a vyletieť na druhej strane?

Vedeli ste, že americká vesmírna agentúra, NASA, poslala tri sondy do útrob plynných obrov? Boli nimi sondy Galileo a Cassini, ktoré sa na konci svojej misie vrhli do útrob Jupitera a Saturnu.

Zaujímavosťou ale je, že na palube sondy Galileo bola ešte jedna sonda, ktorá bola špeciálne navrhnutá tak, aby sa vrhla do plynnej atmosféry planéty. So sondou Galileo stratila NASA kontakt približne po hodine, keď sa dostala do hĺbky 150 km. Nie je známe, koľko vydržala špeciálna sonda, než podľahla vysokému tlaku a teplotám Jupiterovej atmosféry, píše portál Live Science.

Vedeli by sme ale zostrojiť sondu, ktorá by sa dostala oveľa hlbšie? Plynné obry, ako Jupiter, či Saturn nemajú pevný povrch, do ktorého by mohla sonda naraziť. Dokáže ale preletieť z jedného konca planéty na druhý?

Na tieto otázky odpovedal Leigh Fletcher, profesor planetárnej fyziky na univerzite v Leicesteri. Podľa jeho slov je odpoveď jednoduché a stručné nie. Sonda by nedokázala preletieť naskrz Jupiterom.

„Problém je, že čím nižšie sa sonda dostane, tým je hustota, tlak a teplota vyššia. V určitej hĺbke sú tieto hodnoty naozaj extrémne. Blízko jadra Jupitera sa vodík, ktorý je bežne plynom, stáva tekutým kovom. Toto prostredie je tak exotické, ako povrch Slnka,“ vyjadril sa Fletcher.

Porovnajme si ohromný tlak Jupitera s tlakom, ktorý máme u nás na Zemi, v Mariánskej priekope. Ide o najhlbšie miesto na zemskom povrchu, s hĺbkou 11 km. V týchto hlbinách tlak dosahuje hodnotu tisíc barov, alebo 100-tisíc kilopascalov. Tento tlak by sme cítili ako záťaž 700 kg na štvorcový meter. Na povrchu oceánu je tlak len 100 kilopascalov.

Obrovský tlak

Blízko jadra Jupitera sa tlak počíta v megabaroch, čo je až neporovnateľný rozdiel. Navyše v tomto regióne teploty stúpajú do výšky 10-tisíc °C. Ak by sa sonda ocitla v tomto priestore, nebola by len rozdrvená, alebo rozpustená, ale rozpadla by sa na atómy, tvrdí Fletcher.

Sonda, ktorá by sa na túto jednosmernú cestu vydala, by musela vyzerať ako náboj, kvôli lepšej aerodynamike. Na začiatku by prešla cez čpavkové oblaky a je možné, že by videla modrú oblohu. Neskôr by prešla cez hnedú vrstvu mohutných oblakov. Tie by boli osvetlené početnými búrkami.

Ak by to sonda zvládla do hĺbky 7-tisíc km, objavila by sa na zvláštnom mieste. Atmosféra okolo by žiarila, kvôli enormným teplotám, ktoré sa tu nachádzajú. Toto je miesto, kde teploty stúpajú na desaťtisíce stupňov a tlak sa zvyšuje na megabary. Zároveň je to miesto, kde by sa sonda rozpadla na atómy.

Nedávno sa ukázalo, že v regióne obrovských teplôt a tlaku sa vodík, hélium, uhlík a možno aj železo menia na kvapaliny. Jupiter nemá pevné jadro, ale môže mať zvláštne „mäkké“ jadro, zložené z týchto prvkov. Lenže ak sa už k tomuto jadru dostanete, prestávate existovať.

Fletcher na záver dodáva, že sondy síce skončili rozobraté na atómy, no tieto atómy už navždy ostanú súčasťou plynných planét.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close