SpravodajstvoVeda a výskum

„Dnes už nemáme géniov ako boli Einstein, Curie, či Pasteur“: Učenlivá AI je podľa vedcov priamou cestou do budúcnosti

Vo svojej novej práci vytvoril tím univerzity UAH umelú inteligenciu, schopnú odhaliť vplyv nových liečiv na ľudský organizmus

V novom výskume z University of Alabama in Huntsville, skrátene UAH, sa vedcom podarilo vytvoriť učenlivú umelú inteligenciu, ktorá na základe analýzy obrovských databáz odhalila, ako vplývajú nové liečivá na živý organizmus, informuje portál univerzity.

Vedci vo svojom prehlásení uvádzajú, že tento výskum nie je nič, čo by bolo úplne nové. Pozorovanie prírody a vyvodzovanie určitých pravidiel z toho, čo môžeme vidieť, je základom každého vedného odboru. Umelá inteligencia je ale nenahraditeľným nástrojom v modernej dobe, kedy vedci pracujú s mimoriadne obrovskými a komplexnými dátami. Jeden vedec by už dnes sám nedokázal analyzovať skúmaný jav a vyvodiť závery, ani keby sa tomuto problému venoval celý svoj život.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Počítače sú v tomto smere neoceniteľnou pomocou, no na ich správne fungovanie si vyžadujú komplexné matematické prístupy. Vedci ale nemôžu použiť jednu rovnicu na všetky prípady, no prispôsobiť výpočty na každý jeden individuálny problém.

„Pridajte do problému vrodenú komplexnosť biologických udalostí a odrazu máme širokú databázu zložitých dát, v ktorých sa musíme vyznať,“ vyjadril sa doktor Jerome Baudry, molekulárny biofyzik.

Dnes už jeden génius nestačí

Vedci vo svojej novej práci využili rastúce možnosti umelej inteligencie a strojového učenia, ktoré im efektívne umožnili pochopiť biologické princípy, ukryté za výsledkami. Ako tvrdia vedci, zapojení do štúdie, život vzniká interakciou molekúl v bunkách.

„Ide o nikdy sa nekončiaci tanec, počas ktorého dochádza k vytvoreniu a rozpadnutiu interakcií medzi jednotlivými chemikáliami,“ vysvetľuje doktor Baudry.

Vedcov zaujíma dynamika a pravá povaha týchto interakcií. Jednou z hlavných otázok, ktorú sa počas výskumu pýtali bola: „Aké vlastnosti rozhodujú o tom, či dokážu dve molekuly medzi sebou reagovať?

Rovnaké pravidlá ktoré riadia molekuly v živom organizme, platia aj pri liečivách a spôsobe, akým v našom tele fungujú. Ak sa výskumníkom podarí pochopiť to, ako molekuly fungujú, otvoria si dvere k vývoju nových liečiv. V tomto smere je spojenie počítačových a biologických vied absolútnou nutnosťou. Práve efektívne využitie schopností umelej inteligencie môže pomôcť urýchliť nové objavy v odbore molekulárnej biofyziky.

„Moderné výskumy sú interdisciplinárne a zakladajú sa na spolupráci. Dnes už nemáme jedincov ako boli napríklad Einstein, Curie, či Pasteur. Géniovia, ktorí pracovali samostatne vo svojich laboratóriách, zatvorení v zlatých vežiach. Dnes sa výskum spolieha na vysoko špecializované tímy, ktoré musia spolupracovať, aby dokázali priniesť relevantné výsledky do budúcnosti,“ vysvetľuje doktorka Vineetha Menon.

Schopnosť využívať umelú inteligenciu ako nástroj na zodpovedanie biologických otázok je podľa vedcov priamou cestou do budúcnosti. Autori štúdie zároveň dodávajú, že umelá inteligencia nie je budúcnosťou len pre biologické odbory, no jej uplatnenia môžete dnes postrehnúť úplne všade.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close