Čo všetko objavila sonda Voyager 1, ktorá je dnes už mimo našej sústavy?
Jej úlohou bolo preskúmať najvzdialenejšie planéty Slnečnej sústavy a svoju úlohu splnila.
Vedeli ste, že sonda americkej NASA, Voyager 2, odštartovala o dva týždne skorej, ako misia Voyager 1? Misia Voyager 1 odštartovala 5. Septembra 1977 a jej úlohou bolo preskúmať najvzdialenejšie planéty Slnečnej sústavy. Nikto ale netušil, že o niekoľko desaťročí neskôr sonda pošle vedcom dáta o tom, čo sa nachádza na samej hranici našej sústavy. Čo sonda Voyager 1 vlastne objavila počas svojej misie? Téme sa venuje aj YouTube kanál Xedous.
Okolo roku 1978 začala sonda zachytávať prvé fotografie planéty Jupiter, jediného plynného obra v sústave. V tomto čase sa sonda nachádzala 265-miliónov km od planéty. Na začiatku roka 1979 boli na Zem poslané zábery, ktoré odhalili turbulentnú atmosféru Jupitera. Do konca mesiaca sonda vyprodukovala farebné, časozberné video, ktoré ukazuje rotáciu plynného obra.
V marci 1979 sa sonde podarilo objaviť tenký prstenec okolo Jupitera, ktorý mal hrúbku približne 30 km. Tento mesiac zároveň sonda preletela okolo planéty vo vzdialenosti 280-tisíc km, čo bol najbližší prelet sondy okolo Jupitera. Sonda zachytila pohľad na mesiace Jupitera, Io, Europa, Ganymédes a podarilo sa jej odhaliť aj dva nové, mesiace Thebe a Metis.
V novembri roku 1979 sonda prišla k planéte Saturn a objavila 5 nových mesiacov, systém prstencov a ešte jeden, úplne nový prstenec, ktorý sa označuje ako prstenec G. Keď sonda preletela okolo mesiacu Titan, všimla si hrubú atmosféru. Z mesiaca sa hneď stal ďalší objekt Slnečnej sústavy, na ktorom by mohli existovať kvapaliny.
Posledné fotografie
V roku 1990 Voyager 1 obrátila svoje kamery na Slnko a vnútorné planéty sústavy. Práve v tomto roku vznikla známa fotografia s názvom Bledomodrá bodka, ktorú preslávil popularizátor vedy, Carl Sagan. Na fotografii môžete vidieť našu planétu zo vzdialenosti približne 6-miliárd km. Zároveň to boli posledné fotografie sondy, pretože vedci ich museli vypnúť, aby šetrili energiu.
Neprehliadnite
Dvojica sond Voyager sa stala súčasťou misie, ktorá mala vedcom pomôcť preskúmať hranice našej sústavy. V roku 1998 Sonda Voyager 1 prekonala rekord, ktorý nastavila sonda Pioneer 10 a stala sa tak najvzdialenejším umelým objektom vo vesmíre. V roku 2004 vedci oznámili, že sa sonda dostala až na hranice sústavy a narazila na heliosféru. V roku 2012 sa zo sondy Voyager 1 stala prvá sonda, ktorá začala merať medzihviezdny priestor.
Komentáre