SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čo v skutočnosti vyhubilo dinosaury? Odvážna teória naznačuje zmenu vo fyzikálnych zákonoch

Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorej autorom je grécky profesor fyziky. Táto práca ide proti zaužívaným teóriám.

Od prvého objavu skamenelín dinosaurov sa vedci pýtali otázku: Čo sa s nimi stalo? Dnes už vieme, že tieto gigantické tvory pripravil o život dopad asteroidu, no bez ohľadu na to, ako veľmi je tento scenár pravdepodobný, stále ide iba o vedeckú teóriu. Čo ak ich o život pripravilo niečo úplne iné?

Nedávno sa totiž objavila odvážna štúdia, ktorá tvrdí, že za vyhynutie obrovských jašterov môže zmena vo fyzikálnych zákonoch, píše portál IFL Science. Presnejšie za to môže hubblova konštanta, čo je rýchlosť expanzie vesmíru. Ak chcú vedci zistiť hubblovu konštantu, musia odmerať vzdialenosť a rýchlosť blízkych galaxií či iných objektov. Druhým spôsobom je zmerať kozmické mikrovlnné žiarenie, pozostatok z veľkého tresku.

Obe metódy by mali ponúknuť rovnaké výsledky, no v tomto prípade to tak nie je. Tento nesúlad sa radí medzi tie najväčšie záhady vesmíru. Expanzia priestoru okolo nás sa podľa pozorovaní čoraz zrýchľuje a tento nesúlad meraní sa vedci pokúšali vysvetliť prostredníctvom temnej energie, no neúspešne.

Ako do toho zapadajú dinosaury?

Grécky fyzik, profesor Leandros Perivolaropoulos, verí, že našiel odpoveď na nesúlad v hubblovej konštante. Vo svojej práci ponúka teóriu, ktorá nielen vyrieši problém hubblovej konštanty, no zároveň vyhladí aj dinosaury. Vo svojej odvážnej štúdii publikovanej na portáli ArXiv, tvrdí, že pred 100-miliónmi rokov nastalo zosilnenie gravitačnej sily, ktoré sa skončilo pred 50-miliónmi rokov.

Svoju teóriu zakladá profesor na myšlienke falošného vákua, čo je mimoriadne zaujímavý, no desivý koncept. Všetky objekty a aj vesmír chce byť v stabilnom stave, čo znamená mať čo najmenej energie, ako je možné. Vákuum má najnižšiu energiu a je tým pádom najstabilnejšie. Falošné vákuum sú hypotetické bubliny, ktoré sa zdajú byť na najnižšej energetickej hladine, ale v skutočnosti nie sú.

Tieto bubliny by sa aspoň na prvý pohľad javili stabilne, no keď by sa stretli s pravým vákuom, tieto bubliny by sa zrútili. Falošné vákuum by podľa fyzikálnych teórií mohlo potenciálne zničiť celý vesmír, avšak v prípade štúdie gréckeho profesora sa kolaps udial len v našej lokálnej bubline. Počas kolapsu vákua zároveň mohlo dôjsť k úprave gravitácie.

10% silnejšia gravitácia by znamenala narušenie Oortovho oblaku, sféry drobných objektov na samom okraji sústavy. To znamená, že by sa do Slnečnej sústavy dostali miliardy objektov. Jeden z nich si mohol nájsť cestu k našej planéte a vyhladiť dinosaurov spolu s väčšinou života.

Teória gréckeho profesora bez pochýb znie zaujímavo, ale ukrýva v sebe veľa nedostatkov. Viacerí experti poukazujú na to, že sa profesor až príliš snažil prispôsobiť fakty jeho teórii. Perivolaropoulos si uvedomuje nedostatok dôkazov, ale verí, že tie sa postupom času nájdu a potvrdia alebo vyvrátia jeho teóriu.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close