SpravodajstvoVeda a výskum

Čo sú to tornáda a ako dochádza k ich vzniku?

Tieto extrémne výkyvy počasia môžu spôsobiť vážne škody na majetku, ale aj ľudských životoch.

Tornádo je rapídne rotujúci stĺpec vzduchu, ktorý vzniká z búrkového oblaku a spája sa aj so Zemou. Tornáda sú vo väčšine prípadov sprevádzané silnými búrkami, pri ktorých môže dôjsť aj ku krupobitiu.

Portál National Geographic píše, že príchod tornáda môže byť predznamenaný temnou, do zelena sfarbenou oblohou. Zbierajú sa čierne, búrkové oblaky a začnú padať krúpy. Odrazu sa akoby z ničoho nič objaví tunel, ktorý vyrastá z búrkových mrakov a zostupuje smerom k zemi. Tornáda sprevádza ohlušujúci zvuk a kužeľ rapídne rotujúceho vetra ničí všetko, čo mu príde do cesty.

Tornáda môžu vznikať kedykoľvek počas roku, no najtypickejším obdobím pre vznik tornád je sezóna na začiatku jari. V tomto období sa začínajú tvoriť tornáda v oblasti okolo mexického zálivu. Ak sa však presunieme na sever, v tomto regióne sa tornáda objavujú počas leta. Čo sa týka času, najtypickejším časom pre tornáda je neskoré popoludnie. Vtedy Slnko dostatočne ohrialo pôdu, ale aj atmosféru.

Vznik tornáda

Tornáda totiž vznikajú vtedy, keď sa teplý, vlhký, vzduch zrazí so studeným a suchým vzduchom. Studený vzduch je hustejší a je pretlačený cez teplejší vzduch, čím vznikajú búrky. Teplý vzduch stúpa cez ten studený a vznikne stúpavý prúd. Tento stúpavý prúd začína rotovať, ak je medzi vetrami výrazný rozdiel v rýchlosti, či smere.

Rotujúci stúpavý prúd následne nasáva viac teplého vzduchu z búrky a rýchlosť jeho rotácie sa čím ďalej zrýchľuje. Studený vzduch je zas poháňaný silným prúdom vetra v atmosfére a dodáva začínajúcemu tornádu ešte viac energie. Postupne sa začínajú zbierať vodné kvapky, ktoré vytvoria tunelový oblak. Ten rastie a v určitom bode začne klesať k zemi. Keď sa tunelový oblak dotkne zeme, tornádo je „hotové“.

Rýchlosť vetra v tornáde môže dosiahnuť až 400 km/h. Pri takejto rýchlosti je tornádo už schopné ničiť budovy, vykoľajiť vlaky, alebo zdvihnúť autá zo zeme. Príkladom je aj tornádo, ktoré sa nedávno vyskytlo v Česku. V tomto prípade išlo o naozaj ničivé tornádo. Najrýchlejšia rýchlosť vetra, aká kedy bola v prípade tornáda zaznamenaná, bola 541 km/h.

Tieto údaje sú však len najlepšími odhadmi vedcov. Prístroje, ktoré merajú rýchlosť vetra totiž nedokážu vydržať ohromnú silu tornáda. Meteorológovia ale dokážu tornáda predpovedať. Používajú na to dopplerov radar, satelity, meteorologické balóny, ale aj počítačové simulácie.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close