Čo sa odohráva v našom mozgu ak si dáme niečo sladké?
Je cukor "droga" na ktorej sa staneme závislými?
Prečo sú sladkosti neodolateľné? Ukrýva sa v cukre niečo špeciálne? YouTube kanál TED-Ed tvrdí, že Cukor je všeobecné pomenovanie pre druh molekúl, ktoré nazývame karbohydráty.
Karbohydráty môžeme objaviť v mnohých jedlách, či nápojoch, ktoré bežne kupujeme. Radí sa medzi ne glukóza, fruktóza, sacharóza, maltóza, laktóza, dextróza, či škrob. Vo všetkých prípadoch ide o formu cukru. Ten sa nachádza aj v ovocných džúsoch, alebo mede. Cukor je dnes už úplne všade a len ťažko sa mu môžeme vyhnúť. Ako ale vplýva cukor na náš mozog?
Ak si dáme niečo sladké, ako prvé sa aktivujú receptory na našom jazyku. Tie potom posielajú signál do mozgového kmeňa. Z tade signál putuje do predného mozgu a do mozgovej kôry. V tejto oblasti sa nachádzajú rôzne centrá, ktoré majú za úlohu spracovať rôzne chute, medzi ktorými je aj sladká chuť. Keď sa signál dostane do správneho centra, spustí sa takzvaný „systém odmeny,“ čo v tomto prípade znamená sériu elektrických, či chemických cestičiek.
Tieto cestičky sú komplikovanou sieťou, ktorá slúži jednoduchému účelu – informuje náš mozog o tom, či môžeme niečo bezpečne opakovať. Sladké ale nie je jedinou vecou, ktorá aktivuje systém odmeny a povie nášmu mozgu, že to čo práve robíme je dobrá vec. Spustí ho napríklad aj socializácia, alebo drogy. Lenže ak tento systém preťažíme, nastanú negatívne účinky. Objaví sa strata kontroly, zvýšená tolerancia a túžba po ďalšom cukre.
Systém odmeny
Mozog sa odmeňuje dopamínom, čo je hormón šťastia. V mozgu sa nachádza veľa dopamínových receptorov, no nie sú rovnomerne rozmiestnené po celom mozgu. V niektorých častiach sa nachádza obrovské množstvo týchto receptorov a látky ako alkohol, nikotín, alebo heroín dokážu náš mozog preplniť dopamínom a niektorí ľudia potom neustále vyhľadávajú ten dobrý pocit, ktorý je s látkami spojený. Inými slovami, stanú sa závislými.
Neprehliadnite
Cukor taktiež uvoľňuje dopamín, ale nie až v takej miere ako drogy. Zaujímavosťou je, že cukor je vzácnosťou medzi jedlami, ktoré uvoľňujú dopamín. Príkladom je brokolica, ktorá nemá žiaden účinok na náš mozog. Ak by ste ale jedli stále to isté jedlo, prvýkrát by sa vám zvýšili hladiny dopamínu, no neskôr by bol tento efekt čoraz menší a menší, kým sa hladina nevyrovná.
Mozog sa vyvinul tak, aby dával do pozornosti nové chute. Jedným z dôvodov je aj to, aby dokázal poznať jedlo, ktoré je pokazené. Ďalším dôvodom je to, že pestrá strava znamená viac vitamínov, ktoré potrebujeme. Cukor je v tomto iný. Úroveň dopamínu časom neklesá, čo je jeden z dôvodov, prečo sú ľudia „závislí“ na cukre.
Komentáre