Čo sa deje s hustotou vesmíru za hranicou našej slnečnej sústavy? Sondy Voyager prinášajú odpovede

Dvojica sond patrí k najvzdialenejším ľudským objektom v histórii

heliosfera
Zdroj: Youtube (NASA Video)

V novembri 2018 sa po 41 ročnej ceste dostala sonda Voyager 2 za hranice vplyvu nášho Slnka a vstúpila do takzvaného medzihviezdneho priestoru. Tento prechod so sebou priniesol fascinujúce, nové zistenia a dnes tieto informácie posiela sonda späť na Zem. Téme sa venuje portál Science Alert.

Ukázalo sa, že čím ďalej sa sonda dostáva od Slnka, tým sa hustota vesmíru zväčšuje. Nie je to však nový prevratný objav. V roku 2012 sa do tohto priestoru dostala sonda Voyager 1 a zaznamenala podobný nárast hustoty, no na úplne inom mieste. Objavy Voyager 2 na jednu stranu potvrdzujú údaje, ktoré sme zistili už dávnejšie, no zároveň ukazujú, že sa môže jednať o fenomén, pracujúci v oveľa väčšom merítku. Môže ísť o súčasť bezprostredného okolia našej sústavy, ktoré vedci nazývajú very local interstellar medium (pozn. redakcie: VLIM).

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Čo sa skrýva za hranicami sústavy?

Hranicu Slnečnej sústavy môžeme definovať pomocou niekoľkých odlišných hraníc. Tá, ktorú prekročili sondy Voyager sa nazýva heliopauza a definujeme ju prostredníctvom solárneho vetra. Neutíchajúci vietor, tvorený ionizovanou plazmou vyžaruje zo Slnka do všetkých smerov. Heliopauza je bod, v ktorom nie je tlak solárneho vetra dostatočne silný na to, aby utláčal vetry, prichádzajúce z medzihviezdneho priestoru.

Obe sondy zaznamenali po prechode Heliopauzou nárast v hustote vesmíru. Čím ďalej sa dostali do vesmíru, tým hustota narastala. Nejde o obrovské čísla, no tie si aj tak vyžiadali pozornosť vedcov, pretože nikto nevie, čo ich môže spôsobovať. Existujú dve možné teórie. Jedna tvrdí, že magnetické línie medzihviezdneho priestoru sa stanú silnejšími, keď sa dostanú k heliopauze. Vďaka tomu môže vzniknúť elektormagnetická nestabilita, ktorá míňa plazmu z daného regiónu.

Ďalšia teória tvrdí, že medzihviezdny vietor spomalí, pri náraze o heliopauzu, čím vytvorí akúsi „vesmírnu zápchu.“ Ide o fenomén, ktorý bol pravdepodobne odhalený sondou New Horizons, ktorá v roku 2018 odhalila drobnú ultrafialovú žiaru. Tá bola pravdepodobne spôsobená nahromadením sa neutrálneho vodíka v oblasti heliopauzy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre