Čo by sa stalo, ak by sa niekto rozhodol privlastniť si inú planétu?

Do dnešného dňa sa nestalo, že by krajina porušila podmienky Kozmickej zmluvy

Obsadenie inych planet
Zdroj: Vosveteit.sk (koláž), flickr.com (Climate State)

História ľudstva je plná konfliktov, či už medzi jednotlivcami, skupinami, alebo národmi. Vo väčšine prípadov sa bojovalo o územie, ktoré si chcela daná skupina, či národ privlastniť a rozšíriť tak svoje vlastné hranice. V každom konflikte sú však dve strany a ak sa jedna snaží privlastniť si zem, ktorá jej nepatrí, druhá strana sa musí brániť. Čo sa však udeje v prípade, že spomínaná „zem“ nie je na Zemi? Téme sa venuje aj YouTube kanál What If.

V roku 1967 podpísali vlády Spojených štátov, Veľkej Británie a Sovietskeho Zväzu Kozmickú zmluvu. V nej sa navrhli základné pravidlá toho, ako by sa malo pristupovať k vonkajšiemu vesmíru a všetkým objektom, ktoré sa v ňom nachádzajú. Dnes súhlasilo s Kozmickou zmluvou viac ako sto národov. Kozmická zmluva zakazuje akejkoľvek krajine umiestniť jadrové zbrane na kozmické teleso a zároveň im zabraňuje si takéto teleso privlastniť. Do dnešného dňa sa o to žiadna krajina nepokúsila, no čo ak by sa to zmenilo?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak by nejakej krajine podarilo odštartovať misiu na Mars, v rámci ktorej by na planétu dostali svojich ľudí, vztýčili vlajku a tvrdili, že planéta patrí im, pravdepodobne by táto krajina dostala „hubovú polievku“ od ostatných národov a postihli by ju prísne sankcie u nás na Zemi. Zároveň by sa na incident pravdepodobne rýchlo zabudlo. Ak by sa však daná krajina ohrozovala z Marsu ostatné národy jadrovými zbraňami, postih by bol oveľa prísnejší.

Čo ak by sa o to isté pokúsil jeden človek? Kozmická zmluva hovorí, že jedinec potrebuje povolenie svojej materskej krajiny na to, aby operoval vo vesmíre, no nespomína sa v nej nič o tom, že by si jedinec nemohol nárokovať na vlastníctvo kozmických telies. Ako by si však mohol jedinec nárokovať na objekt o veľkosti celej planéty?

Teória prvého vlastníctva

Podľa teórie si môže človek nárokovať na pôdu, ktorá nikdy nebola vlastnená. Na to, aby ste si takúto pôdu mohli privlastniť však potrebujete jasný motív a zároveň dôkaz, že nad touto pôdou máte kontrolu. Motív toho, že chcete vlastniť planétu môže byť napríklad vztýčenie vlajky. Nie je to však dosť na to, aby ste si zabrali celé územie planéty. Na to, aby človek splnil aj druhú podmienku musí postaviť základnú infraštruktúru, napríklad cestu. S postavením cesty si môžete nárokovať na kontrolu určitého územia a ak sa postaví dostatok ciest, mohlo by to znamenať kontrolu nad planétou. Zákon prvého vlastníctva však platil v minulosti a v súčasnosti s ním nesúhlasí väčšina krajín.

Realistickou možnosťou je, že by zakročila vláda a požiadala jedinca, aby svoj nárok na Mars stiahol. Ak by odmietol, vláda by vykonala potrebné právne kroky a vyvodila dôsledky u nás na Zemi. Jedinou možnosťou, ktorá by mohla teoreticky fungovať je, ak by daný jedinec opustil Zem s celou svojou flotilou rakiet a vybudoval si vlastnú, nezávislú kolóniu. V tom prípade by národom na našej planéte neostávalo nič iné, len fyzicky zakročiť a pokúsiť sa vyhnať jedinca násilím.

Problémom je, že v súčasnosti neexistujú technológie na to, aby ľudstvo poslalo na Mars niekoľko misii s ľudskou posádkou. Preto, ak by sa jedincovi tento krok podaril, mal by pravdepodobne niekoľko rokov čas na to, aby svoju kolóniu vybudoval a pripravil sa na nevítaných návštevníkov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre