Čo by sa stalo, ak by astronaut bol na povrchu Mesiaca bez skafandra? Takéto by to malo následky
Mesiac je zo všetkých objektov v sústave najmenej nehostinný s výnimkou Zeme, byť na ňom bez ochrany ale nie je žiadna sranda
Od roku 1969 až do roku 1972 navštívilo povrch mesiaca presne 12 ľudí. Títo astronauti spadali pod program americkej vesmírnej agentúry NASA, Apollo. Každý jeden z nich mal počas „mesačnej prechádzky“ oblečený špeciálny skafander, ktorý ho chránil pred nehostinným prostredím. Ako dlho by ale dokázal astronaut vydržať na povrchu našej prirodzenej družice bez ochranného skafandra? Odpoveď je, že dlho nie.
Hoci sa mesiac berie ako najbezpečnejší objekt v našej Slnečnej sústave s výnimkou Zeme, pobyt bez skafandra by nebol prechádzkou ružovou záhradou. V prvom rade, Mesiac nemá prakticky žiadnu atmosféru. Jej hustota by sa dala porovnať s najvyššími vrstvami Zemskej atmosféry, vo výške Medzinárodnej vesmírnej stanice. Obsah jeho atmosféry je preto vákuum. Ak by stál astronaut na jeho povrchu, nemal by čo dýchať, neumrel by ale okamžite.
Trvalo by približne 15 sekúnd, kým by astronaut stratil vedomie kvôli nedostatku kyslíku. Ďalším problémom je extrémne nízky tlak, kvôli prakticky neexistujúcej atmosfére. U nás na Zemi sme zvyknutý na istý atmosférický tlak, ktorému sú naše telá prispôsobené. V prípade rapídnej zmeny v okolitom tlaku by sa telo astronauta začalo nafukovať. V tejto situácii je najlepšie vydýchnuť všetok vzduch, inak by mohlo dôjsť k roztrhnutiu pľúc.
Ďalším problémom pri nízkom tlaku je, že kvapaliny začnú vrieť bez ohľadu na ich teplotu. To v prípade astronauta znamená, že všetky kvapaliny v otvorenom priestore, napríklad na koži, očiach či sliny na jazyku, sa vyparia.
Smrteľné podmienky
Teplo sa na Zemi šíri troma spôsobmi: Vedením, prúdením alebo sálaním, inak nazývaným aj radiáciou. Vo vákuu sa teplo dokáže šíriť jedine radiáciou a ide o veľmi pomalý proces. Telesná teplota by preto z tela unikala veľmi pomaly. Astronaut sa ale nenachádza len vo vákuu, ale zároveň stojí na povrchu Mesiaca, kde sa môže počas dňa teplota vyšplhať až na 127 °C a počas noci klesnúť až na -173 °C. Astronaut by preto nedokázal vydržať stáť na jeho povrchu. Ďalším veľkým faktorom je solárna radiácia. Mesiac nemá na rozdiel od Zeme ozónovú vrstvu, ktorá by ho pred žiarením chránila.
Neprehliadnite
Mesačný prach alebo inak nazývaný aj regolit, sú drobné čiastočky, ktoré môžu veľmi ľahko preniknúť do pľúc astronauta a výrazne ich poškodiť. Keďže je povrch Mesiaca bombardovaný slnečnými lúčmi, častice regolitu získavajú pozitívny elektrický náboj. V praxi to znamená, že niektoré z nich sa vznášajú vo vákuu.
Napriek všetkým nebezpečenstvám, ak by sa dokázal astronaut vrátiť do bezpečia v rámci niekoľkých desiatok sekúnd, existuje vysoká pravdepodobnosť, že by prežil. V inom prípade sa šance na prežitie rapídne znižujú.
Komentáre