SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čínske misie Chang’e začali novú éru planetárneho prieskumu: Čo našli na odvrátenej strane Mesiaca?

Prvé pristátie na odvrátenej strane našej družice a prvé použitie georadaru obohatili vedeckú komunitu o množstvo poznatkov.

V roku 2019 pristál na odvrátenej strane Mesiaca pristávací modul Chang’e-4 a rover Yutu-2. Išlo o prvé stroje, ktoré sa dostali na odvrátenú stranu Mesiaca a zapísali sa ako míľniky vesmírneho prieskumu, píše portál IFL Science.

Misia Chang’e-4 sa do histórie zapísala rovnako, ako misia Apollo 8, ktorá štartovala v roku 1968. Počas tejto misie bola odvrátená strana Mesiaca po prvýkrát pozorovaná ľuďmi. Rover Yutu-2 zároveň použil Georadar, ktorý mu umožnil nazrieť pod povrch našej prirodzenej družice a zistiť, aké vrstvy sa nachádzajú v útrobách Mesiaca.

Odvrátená strana Mesiaca je pre vedcov mimoriadne dôležitá, pretože práve tam môžu nájsť fascinujúce geologické formácie. Táto strana je však tienená pred všetkým elektromagnetickým šumom, vznikajúcim dôsledkom ľudskej činnosti. Aj preto sa uvažuje o odvrátenej strane ako o ideálnom mieste pre rádiové teleskopy.

Georadar je unikátnym vedeckým nástrojom, ktorý bol po prvýkrát použitý pri Čínskych a amerických vesmírnych misiách. Vďaka nemu môžu vedci nahliadnuť, čo sa ukrýva pod povrchom Mesiaca, či Marsu. Zároveň však môžu odhadnúť stabilitu pôdy pre ďalšie pristátia, alebo v prípade vybudovania základne.

Tento radar tiež dokáže zistiť veľa informácií o type pôdy a o jednotlivých vrstvách pod povrchom. Tieto typy dát vedcom pomáhajú odhaliť geologickú evolúciu planéty, či mesiaca.

Napriek tomu má georadar jednu veľkú nevýhodu. Nedokáže pozorovať plynulé prechody medzi jednotlivými vrstvami pôdy. To znamená, že dve rozdielne vrstvy môže vnímať ako jeden obrovský blok, ak medzi nimi nie je výrazný rozdiel. Vedci však pracujú na metódach, ako tieto vrstvy odhaliť. Rover Yutu-2 pristál v kráteri Aitken Basin, ktorý sa považuje za najväčší a najstarší kráter.

Čo sa nachádza pod povrchom Mesiaca?

Predpokladá sa, že vznikol po náraze asteroidu, ktorý prerazil kôru Mesiaca a narušil hornú časť plášťa. Vďaka novým metódam sa vedcom podarilo objaviť doteraz nepozorovanú vrstvu, nachádzajúcu sa tesne pod povrchom Mesiaca. Táto vrstva bola vďaka nedostatku georadaru doteraz nepozorovaná a vedci verili, že ide o jednu, homogénnu, vrstvu skaly.

Teraz však už vedia presnejšie popísať, do akej hĺbky siaha vrchná vrstva lunárnej pôdy. To je dôležitý faktor pri určovaní stability a sily pôdy.

Okrem toho sa vedcom podarilo objaviť komplexné vrstvené štruktúry. Tie naznačujú, že menšie krátery sú v prípade evolúcie Mesiaca dôležitejšie, než si vedci mysleli.

Georadar našiel využitie nielen na Mesiaci, ale aj na Marse. Vybavené sú ním rovery Perseverance a Tianwen-1. Zábery spod povrchu Marsu však budú zverejnené až na budúci rok. Prvenstvo vo využití georadaru však prislúcha čínskym misiám Chang’e-3, 4 a 5. Práve vďaka nim môžu vedci pracovať s presnejšími informáciami o tom, čo sa na odvrátenej strane našej prirodzenej družice nachádza.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close