Čierne diery bývajú takmer neviditeľné, niektoré z nich však majú okolo seba horúci materiál, ktorý môžu vedci detekovať
Jedná sa o metódu, ktorou môžeme ľahko nájsť aktívne čierne diery, ktoré "požierajú" všetko, čo sa dostalo do ich blízkosti
O čiernych dierach je známe, že sú to monštrá s nekonečnou hustotou, ktorej nedokáže uniknúť ani len svetlo. Ich jadro pre nás môže byť neviditeľné, to však neznamená, že ich nevieme pozorovať. Tentokrát astronómovia zmapovali vír horúcej hmoty, ktorá patrí supermasívnej čiernej diere v galaxií IRAS 13224-3809, ktorú môžeme nájsť v súhvezdí Kentaur, miliardu svetelných rokov od Zeme.
Spoliehali sa pritom na pozorovania najstaršej čiernej diery, ktorá má okolo seba akrečný disk. Keď je vesmírny materiál priťahovaný čiernou dierou, nasleduje dráhu, ktorá má tvar špirály. Pri dosiahnutí vysokých rýchlostí sa materiál zahreje na viac ako milión stupňov Celzia. Tento rozžeravený, špirálovitý disk je zdrojom radiácie, ktorú dokážu naše teleskopy zachytiť.
Pozorovanie interakcií vo vnútri disku je podľa vedcov ako počúvanie ozveny v uzavretej komore. Zvuky dokážu do istej miery prezradiť tvar a štruktúru 3D priestorov a rovnako aj pozorovanie „svetelných ozvien“ napovie veľa o tvare čiernej diery.
„Rovnako ako s ozvenou, aj pri čiernych dierach môžeme pozorovať dávky röntgenového žiarenia, ktoré sa šíri v okolí čiernej diery. Pomocou neho môžeme zmapovať jej geometriu a taktiež určiť stav hmoty, ktorá padá dovnútra. Je to niečo ako kozmická echo lokácia,“ vysvetľuje astrofyzik William Alston z univerzity v Cambridge.
Táto technika nie je prelomová, no neustále sa vyvíja. Alstonov tím zozbieral dáta, ktoré sa rovnajú 23 dňom nepretržitého sledovania centra galaxie IRAS 13224-3809. Zachytené boli v 16 letoch rakiet, ktoré sa rozpínali medzi rokmi 2011-2016.
Neprehliadnite
Skúmanie tvaru čiernej diery
Analýzou dát zistili niečo nečakané. Koróna čiernej diery, oblasť extrémne horúcich elektrónov, ktoré sa vznášajú nad akrečným diskom, drasticky mení svoju jasnosť v priebehu niekoľkých hodín.
„Sledovaním zmien v Koróne vieme lepšie zaznamenať rotáciu samotnej čiernej diery,“ hovorí Alston.
Hoci sa pre vedcov jedná o momentálne najdetailnejšie zmapovanie akrečného disku čiernej diery, ich výsledky nemusia byť platné dlho. Vedci dúfajú, že podobnú metódu môžu uplatniť aj pri iných galaxiách a čiernych dierach, ktoré driemu v ich strede.
V súčasnosti sú na dosah teleskopu XMM-Newton stovky čiernych dier a ďalšie sa pridajú, keď Európska vesmírna agentúra spojazdní v roku 2023 svoj satelit Athena. V najbližších 10 rokoch by mali byť čierne diery cieľom hneď niekoľkých nových misií, ktoré sa budú snažiť porozumieť týmto záhadným objektom.
Komentáre