Chcete vidieť supernovu? Takáto je šanca, že sa vám to splní

Každých sto rokov by sme mali na oblohe vidieť niekoľko supernov, no realita je iná

region Vela
Zdroj: The Vela supernova remnant. (Harel Boren/PBase, CC BY-SA 4.0)

V našej galaxii, Mliečnej dráhe, dochádza k niekoľkým supernovám každé storočie. Napriek tomu sme mohli pozorovať len 5 supernov za posledných tisíc rokov. Prečo? Pýta sa portál Universe Today.

Odpoveď prináša nová štúdia, ktorá tvrdí, že ide o kombináciu veľkých vzdialeností, vesmírneho prachu a šťastia. Posledná supernova, ktorá sa v historických prameňoch spomína, nastala v roku 1604 a pozorovali ju astronómovia po celom svete – najznámejší z nich bol Johannes Kepler.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V tej dobe však nikto nemal najmenšiu predstavu o tom, prečo sa na oblohe objavili „nové hviezdy“ alebo čo boli vlastne zač. Dnes však vieme, že ide vo väčšine prípadov o explózie masívnych hviezd. Astronómovia taktiež dokázali vypočítať pomer supernov v galaxii, akou je Mliečna dráha. Prišli na to, že by sme mali byť každé storočie svedkami hneď niekoľkých supernov. Napriek tomu sme však za štyri storočia nepozorovali ani jednu, napriek pokrokom v technológiách.

Úkaz na oblohe

Nie je to však preto, že by sa žiadna neudiala. Nový výskum dáva ako príklad hmlovinu Cassiopeia A, ktorá by mala byť pozostatkom supernovy. Tá mala explodovať pred 325 rokmi, no nikto ju nevidel. Výskum zároveň udáva, že supernovy sa vyskytujú galaktickom disku, ktorý je plný hviezd. Zároveň tu máme aj množstvo vesmírneho prachu, ktorý dokáže blokovať svetelné signály.

V jadre galaxie explodujú supernovy častejšie, no nachádza sa tu oveľa viac prachu. To je ďalší dôvod, prečo ich nemusíme vidieť. Na to, aby bola supernova viditeľná na nočnej oblohe musí byť dostatočne blízko a nachádzať sa v regióne, na ktorý máme jasný výhľad. Ak zoberieme do úvahy vzdialenosť, vesmírny prach a špecifický región, dostaneme odpoveď na to, prečo sme pozorovali tak málo supernov.

Háčik sa ukrýva v tom, že astronomické modely predpokladajú, že by sme mali pozorovať supernovy, ktoré sa nachádzajú v regióne okolo galaktického jadra. V ňom však k explóziám supernov nedochádza. Existuje teória, že ramená Mliečnej dráhy môžu spúšťať vlnu hviezdnej formácie, ale aj supernov, no tá si vyžaduje dôkladnejší výskum. Momentálne vedci tvrdia, že máte 33% šancu, že uvidíte explóziu masívnej hviezdy a 50% šancu, že uvidíte supernovu, vyvolanú jadrovými reakciami bieleho trpaslíka. Nepovedia vám však, kedy sa nasledujúca supernova udeje.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre