Čelíme až trojitej planetárnej kríze, varuje nová štúdia: Čím najviac poškodzujeme naše prostredie?
Ľudská činnosť nemá dobrý dopad na iné ekosystémy našej planéty.
Ľudská činnosť má ničivý dopad na našu planétu, varujú vedci. Či už ide o hrozbu globálneho otepľovania alebo celkový spôsob nášho života. Vedci z Frontiers report hovoria, že naša planéta čelí až „trojitej planetárnej kríze“.
V poradí ide už o šiestu správu, ktorá dáva do popredia environmentálne problémy, ktorými si naša planéta momentálne prechádza. Zároveň dodávajú, že ak tieto problémy nebudeme okamžite riešiť, budú mať vážne dôsledky. Nová správa vyšla 17. februára, len niekoľko dní pred environmentálnym zhromaždením Spojených národov, UNEA. Približujú v nej niekoľko faktorov, ktoré narušujú prirodzené cykly života na zemi.
Medzi najvážnejšie problémy, ktorým momentálne ľudstvo čelí, sú globálne otepľovanie, znečistenie Zeme a strata biodiverzity. Táto trojitá planetárna kríza, ako ju označujú autori štúdie, sa prejavuje aj na zvukovom znečistení zaľudnených oblastí, šíriacich sa požiaroch a fenologických zmenách.
Zvukové znečistenie
V blízkosti miest, ciest, či železníc sme vystavovaný nevyžiadanému a nikdy nekončiacemu hlasnému zvuku. Nielenže trpí náš sluch, no toto zvukové znečistenie nás môže ovplyvniť aj inými spôsobmi. Podľa novej štúdie sa stávame podráždenejší a náš spánkový cyklus je narušený. Za všetko môže hluk z veľkých miest, či neďaleko diaľnic. Zároveň sa zvýšil výskyt srdcových ochorení, či metabolických porúch.
Našou činnosťou ale netrpíme len my, ale aj iné živočíchy planéty. Zvukové znečistenie mení správanie a spôsob komunikácie takmer všetkých živočíchov žijúcich v ľudskej blízkosti. Podľa štúdie je kľúčové, aby viaceré mestá investovali do spôsobov, ako obmedziť šírenie hluku, napríklad zelenými stenami, či zvukovými zábranami.
Neprehliadnite
Menia sa cykly živočíchov
Fenológia je odbor, ktorý sa venuje zmenám správania organizmov naprieč rôznymi ročnými obdobiami, či inými prírodnými cyklami. Zároveň skúma aj to, ako živočíšne druhy reagujú na ekosystém a na meniace sa prírodné podmienky.
Klimatické zmeny spojené s globálnym otepľovaním vytrhávajú živočíchy z ich prirodzených cyklov. Môže to viesť napríklad k tomu, že rastliny sa prehodia na iný cyklus skôr ako bylinožravce. Zmena klímy môže mať výrazný dopad aj na migráciu vtáctva. Počas sťahovania sa môže stať, že v cieli budú iné podmienky, než sa očakávalo.
Podľa štúdie je dôležité brať do úvahy to, aby sme zachovali ekologickú rovnováhu. To znamená posilňovanie biologickej diverzity a udržiavanie vhodných prostredí pre živočíchy. Zároveň je už nutnosťou znížiť naše emisie, aby sme bojovali s hrozbou globálneho otepľovania
Šírenie požiarov
Medzi rokmi 2002 a 2016 vyhorelo 423-miliónov hektárov lesov, čo je porovnateľné s rozlohou Európskej únie. Predpokladá sa, že s nasledujúcimi rokmi sa stanú lesné požiare ešte častejšie. Môže za to samozrejme globálne otepľovanie a jeho vplyv na počasie celej planéty. Môžu vznikať blesky vedúce k požiarom na oveľa odľahlejších miestach, než sa doteraz počítalo.
Pri požiari vznikajú látky prispievajúce k znečisteniu našej atmosféry. Aby sme toto riziko zamedzili, odborníci navrhujú vytvorenie infraštruktúry, ktorá by dokázala pohotovo reagovať na vzniknuté lesné požiare.
Komentáre