SpravodajstvoVeda a výskum

Časť ľudského mozgu držali nažive až 12 hodín: Prelomový výskum môže pomôcť bojovať so smrteľnými ochoreniami!

Vedci v novej práci dostali jedinečnú možnosť otestovať procedúry priamo na našom mozgu.

V prelomovej novej štúdii vedcov z Kodane sa podarilo udržať pri živote malý kúsok mozgového tkaniva. Ich práca pomôže pri vývoji nových liečiv, určených na boj so zhubnými nádormi, či inými smrteľnými ochoreniami, píše portál Daily Mail.

Centimetrový plátok vedci extrahovali z kortexu pacienta a okamžite začali s procedúrami, ktoré mali tkanivo udržať pri živote. Prvý krok bolo schladenie tkaniva a dodávanie kyslíku, aby ostali mozgové bunky pri živote. Následne plátok uložili do zmesi minerálov a iónov, ktoré sa nachádzajú v mozgomiešnom moku. To je tekutina, ktorá ochraňuje mozog a miechu.

tlačovej správe, ktorú vydal tím vedcov s píše, že sa im podarilo kúsok mozgu udržať nažive po dobu dvanástich hodín. Počas tejto doby dokázal vedecký tím, vedený Emmou Louise Louth, vykonať experimenty, ktoré boli v minulosti možné len na laboratórnych zvieratách.

„Požičiam si prirovnanie, ktoré odznelo v inej štúdii: Štúdie na myšiach sú oproti štúdiám na ľuďoch podobné, ako keď sa pozeráte na starú Nokiu 3310, keď sa pokúšate opraviť iPhone. Oba zariadenia ponúkajú rovnaké štúdie, no ľudský mozog je oveľa komplexnejší,“ vysvetľuje Emma Louise Louth.

Vedci si uvedomujú rozdiely medzi myšacím mozgom a mozgom človeka. V našom mozgu sa nachádzajú odlišné typy buniek a funkcie určitých receptorov. Možnosť testovať procedúry priamo na ľudskom mozgu je pre vedcov jedinečná možnosť.

Prvá práca vedcov sa zamerala na prepojenia medzi neurónmi, ktoré sú posilnené dopamínom. Sledovali pritom rozdiely myšacieho mozgu a ľudského mozgu. Ukázalo sa, že neuroprenášače, ktoré sa spájajú s odmenou posilňujú v ľudskom mozgu neurónové prepojenia.

Tento objav môže pomôcť v prípadoch rehabilitácie, po mŕtvici, či iných ochorení, pri ktorých dochádza k strate synaptických prepojení. Nový výskum môže pomôcť ľudskému mozgu vytvoriť nové prepojenia o čosi jednoduchšie.

„Dokázali sme preukázať, že dopamín hrá odlišnú úlohu v ľudskom mozgu, než v mozgu myši,“ tvrdí Emma Louise Louth.

Čo bude nasledovať?

Ich výskum vyvolal aj celú radu etických otázok ohľadom rezania do ľudského mozgu. Emma Louise Louth ale uisťuje, že časť mozgu, ktorú skúmali, bolesť necítila. Vysvetľuje, že každá emócia musí prejsť cez množstvo rôznych mozgových regiónov.

Tím pracoval s kúskom ľudského mozgu, ktorý mal veľkosť len jeden centimeter. Zároveň nebol prepojený s ostatnými oblasťami mozgu. Kúsok tkaniva sa nachádzal v petriho miske a zatiaľ čo neuróny mohli byť pri živote celých 12 hodín, žiadnu pamäť, alebo zážitky nemajú. Vedci zdôrazňujú, že niečo také nie je možné.

Výskum bol teda v každom smere etický a vedci sú odhodlaní pokračovať ďalej. Ich ďalším krokom bude udržať kúsok ľudského mozgu nažive po dobu desiatich dní.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close