Byť v obývateľnej zóne nestačí: Jeden plyn môže drasticky zmeniť obývateľnosť planéty
Nová štúdia tvrdí, že naše chápanie obývateľných svetov je "naivné".
Vždy, keď astronómovia objavia potenciálne obývateľnú planétu, je jedným z najdôležitejších pojmov obývateľná zóna. Je to región, ktorý sa nachádza vo vhodnej vzdialenosti od hviezdy v danej sústave.
Ak sa planéta nachádza príliš blízko, voda na jej povrchu sa vyparí a ak sa nachádza príliš ďaleko, voda na jej povrchu zamrzne. Obývateľná zóna je preto „zlatá oblasť“ v ktorej si planéta dokáže udržať na svojom povrchu vodu v kvapalnom skupenstve, ktorá je pre život dôležitá, píše portál Space.com. Nový výskum však s týmto vysvetlením úplne nesúhlasí. Podľa neho ide o extrémne zjednodušenú a „naivnú“ predstavu o obývateľnosti planéty.
Podľa výskumu je najdôležitejšou stopou, ktorá by mohla prezradiť, či planéta dokáže podporovať život, jeden z „najnudnejších“ plynov – dusík. Voda je aj napriek tomu ideálnym rozpúšťadlom. Všetky životu dôležité chemické reakcie sa dejú práve vo vode. Problém je, že vodu málokedy vidíme vo vesmíre v kvapalnom stave.
Väčšina vody vo vesmíre je buď zamrznutá, ukrytá v kométach, alebo v ľadovcoch na zamrznutých planétach, či uväznená v plynoch. Tekutú vodu nájdeme len v naozaj výnimočných prípadoch. Medzi výnimočné prípady sa radí aj naša Zem. Nachádzame sa v obývateľnej zóne, ktorá je pre každú hviezdu iná a závisí od jej veľkosti, jasnosti a aj teploty. Vesmír ale nie je taký priamočiary.
Príkladom môže byť Venuša, ktorá sa rovnako ako my, nachádza v obývateľnej zóne Slnka, no podmienky na tejto planéte sú na míle vzdialené od ideálnych. Môže za to prebytok oxidu uhličitého, ktorý spôsobil skleníkový efekt, ktorý dokáže zachytávať teplo na planéte. Oxid uhličitý je dôležitým plynom, ak by sme čo i len o trochu zmenili množstvo tohto plynu v našej atmosfére, dramaticky by sme zmenili klimatickú históriu našej planéty.
Neprehliadnite
Nenápadný plyn
Ďalším dôležitým plynom je aj dusík. Ide o „nenápadný“ plyn, ktorý neprispieva k takmer žiadnemu biologickému procesu. Napriek tomu tvorí až 80% zemskej atmosféry a bez neho by sme žiadnu atmosféru nemali. Nová štúdia zistila, že dusík hrá dôležitú úlohu v tom, akú teplotu bude mať planéta. Vedci zároveň dodávajú, že nejde o jednoduchý vzťah. Viac dusíka neznamená, že bude planéta teplejšia.
Ak nemá planéta hustú atmosféru a nájdeme na nej veľa vody, pridaním dusíka do atmosféry môžeme prispieť k výraznému otepleniu. Zvýšený atmosférický tlak zvýši účinnosť skleníkových plynov. Ak by sme však pridali dusík do atmosféry relatívne suchého sveta, došlo by k dramatickému ochladeniu. Dusík by totiž rozptýlil svetlo, dopadajúce na planétu.
Výsledkom štúdie je, že ak nájdeme dve planéty, ktoré obiehajú okolo dvoch totožných hviezd a majú rovnaké obežné dráhy, či povrch, nemusia byť totožné. Stačí, aby jedna planéta mala iné množstvo dusíka v atmosfére a môže mať drasticky odlišnú teplotu. Dopad tohto plynu je zároveň ťažké predpovedať.
Komentáre